ŽIVOT MODLITBY
TRETIA KAPITOLA
ŽIVOT MODLITBY
2697 Modlitba je životom nového srdca. Má nás oživovať v každej chvíli. My však zabúdame na toho, ktorý je náš Život a naše všetko. Preto Otcovia duchovného života v duchu tradície Deuteronómia a Prorokov zdôrazňujú modlitbu ako „spomienku na Boha“, (1099) ako časté prebudenie „pamäti srdca“: „Na Boha si máme spomenúť častejšie, ako dýchame.“ Ale nemožno sa modliť „stále“, ak sa v určitých chvíľach nemodlíme s úmyslom modliť sa. To sú silné chvíle kresťanskej modlitby, čo sa týka intenzity a trvania.
2698 Tradícia Cirkvi (1168) veriacim predkladá pravidelne sa opakujúce modlitby, ktoré majú živiť neprestajnú modlitbu. Niektoré sú každodenné: ranná a večerná modlitba, modlitba pred jedlom a po jedle, liturgia hodín. (1174) Nedeľa, ktorej stredobodom je slávenie Eucharistie, (2177) sa svätí predovšetkým modlitbou. Cyklus liturgického roka a jeho veľké sviatky tvoria základný rytmus života modlitby kresťanov.
2699 Pán vedie každého človeka cestami a spôsobmi, aké sa mu páčia. Aj každý veriaci mu odpovedá podľa rozhodnutia svojho srdca a osobnými prejavmi svojej modlitby. Kresťanská tradícia však zachovala tri hlavné formy života modlitby: ústnu modlitbu, rozjímanie a kontemplatívnu modlitbu. Majú spoločnú základnú črtu – sústredenosť srdca. (2563) Toto starostlivé zachovávanie Božieho slova a bedlivé zotrvávanie v Božej prítomnosti robí z týchto troch foriem silné chvíle života modlitby.
1. článok
FORMY MODLITBY
I. Ústna modlitba
2700 Boh hovorí človekovi svojím Slovom. Aj naša modlitba dostáva konkrétnu podobu prostredníctvom vnútorných alebo vyslovovaných slov. (1176) Ale najdôležitejšie je, aby srdce bolo v prítomnosti toho, ku komu v modlitbe hovoríme. „Aby sme boli vypočutí, to nezávisí od množstva slov, ale od bedlivosti srdca.“
2701 Ústna modlitba je nevyhnutnou zložkou kresťanského života. Ježiš učí svojich učeníkov, ktorých priťahovala tichá modlitba ich Učiteľa, ústnu modlitbu: Otče náš. Ježiš sa nemodlil len liturgické modlitby (2603) synagógy. Evanjeliá nám ho ukazujú, ako nahlas vyslovuje svoju osobnú modlitbu, od nadšeného velebenia Otca až po úzkosť v Getsemanskej záhrade. (612)
2702 Táto potreba zapojiť do vnútornej modlitby aj zmysly zodpovedá požiadavke našej ľudskej prirodzenosti. (1146) Sme telo a duch, a teda pociťujeme potrebu prejaviť svoje city aj navonok. Máme sa modliť celou svojou bytosťou, aby sme dali svojej prosbe čo najväčšiu možnú silu.
2703 Táto potreba zodpovedá aj Božej požiadavke. Boh hľadá ctiteľov v Duchu a pravde, a teda živú modlitbu, ktorá vystupuje z hlbín duše. Chce aj vonkajší prejav, ktorý zapája telo do vnútornej modlitby, lebo vonkajší prejav mu vzdáva dokonalú úctu všetkého toho, na čo má právo. (2097)
2704 Keďže ústna modlitba je vonkajšia, a tak plne ľudská, je v pravom zmysle slova modlitbou ľudu. Ale ani tá najvnútornejšia modlitba nemá zanedbávať ústnu modlitbu. Modlitba sa stáva vnútornou natoľko, nakoľko si uvedomujeme toho, „ku komu hovoríme“. Vtedy sa ústna modlitba stáva prvou formou kontemplatívnej modlitby.
II. Rozjímanie
2705 Rozjímanie (meditácia) je predovšetkým hľadaním. Ľudský duch sa usiluje pochopiť dôvod a spôsob kresťanského života, (158) aby súhlasil s tým a odpovedal na to, čo žiada Pán. To vyžaduje pozornosť, ktorú je ťažké udržať Obyčajne si pritom človek pomáha nejakou knihou a tie kresťanom nechýbajú: Sväté písmo, najmä evanjelium, (127) sväté ikony, liturgické texty príslušného dňa alebo obdobia, spisy Otcov duchovného života, diela kresťanskej duchovnosti, veľká kniha stvorenia a kniha dejín, kniha Božieho „Dnes“.
2706 Rozjímať o tom, čo sa číta, nás vedie k tomu, aby sme si to osvojili porovnávaním so sebou. A tu sa otvára iná kniha: kniha života. Od myšlienok sa prechádza na skutočnosť. Podľa stupňa pokory a viery človek v tejto knihe objaví hnutia, ktoré hýbu srdcom a môže ich rozlišovať. Ide o to, aby konal pravdu a prišiel k svetlu: „Pane, čo chceš, aby som robil?“
2707 Metódy rozjímania (2690) sú také rozličné, akí rozliční sú učitelia duchovného života. Kresťan má pravidelne rozjímať, ináč sa podobá prvým trom druhom pôd z podobenstva o rozsievačovi. Ale metóda je len sprievodcom. Dôležité je napredovať s pomocou Ducha Svätého po jedinej ceste modlitby, ktorou je Ježiš Kristus. (2664)
2708 Rozjímanie uvádza do činnosti myslenie, predstavivosť, city a túžby. Toto zaktivizovanie je nevyhnutné, aby sa prehĺbilo presvedčenie viery, podnietilo obrátenie srdca a posilnila vôľa nasledovať Krista. Kresťanská modlitba sa prednostne venuje rozjímaniu o „Kristových tajomstvách“, (516) ako je to pri lectio divina (čítaní Božieho slova) alebo pri ruženci. (2678) Táto forma nábožného uvažovania má veľkú hodnotu, ale kresťanská modlitba má smerovať ešte ďalej, a to k poznaniu lásky Pána Ježiša a k spojeniu s ním.
III. Kontemplatívna modlitba
2709 Čo je kontemplatívna modlitba? Svätá Terézia odpovedá: „Podľa môjho názoru kontemplatívna (2562-2564) modlitba nie je nič iné ako dôverný priateľský styk, v ktorom sa často zdržiavame sami s tým, o ktorom vieme, že nás miluje.“
Kontemplatívna modlitba hľadá toho, „ktorého z tej duše milujem“ (Pies 1,7) , čiže Ježiša a v ňom Otca. Hľadáme ho, lebo túžiť po ňom je vždy začiatkom lásky, a hľadáme ho v čistej viere, v tej viere, ktorá nám dáva narodiť sa z neho a žiť v ňom. Aj pri kontemplatívnej modlitbe možno rozjímať, ale pohľad sa upiera na Pána.
2710 Voľba času a trvania kontemplatívnej modlitby závisí od rozhodnej vôle, ktorá odhaľuje tajomstvá srdca. Nekonáme si kontemplatívnu modlitbu, keď máme čas, ale nájdeme si čas, (2726) keď budeme iba pre Pána s pevným rozhodnutím, že si ho počas cesty nevezmeme späť, nech by stretnutie prinášalo akékoľvek skúšky a vyprahnutosť. Nedá sa vždy rozjímať, ale vždy sa možno zahĺbiť do kontemplatívnej modlitby, a to nezávisle od zdravotného stavu, pracovných podmienok alebo citových dispozícií. Srdce je miestom hľadania a stretania v jednoduchosti a vo viere.
2711 Vstup do kontemplatívnej modlitby je podobný vstupu do eucharistickej liturgie: pod pôsobením Ducha Svätého máme „sústrediť“ srdce (1348) a celú svoju bytosť, prebývať v Pánovom príbytku, ktorým sme my, vzbudiť si vieru, aby sme vstúpili do prítomnosti toho, ktorý nás očakáva, odložiť svoje masky a obrátiť svoje srdce k Pánovi, (2100) ktorý nás miluje, aby sme sa mu odovzdali ako obetný dar, ktorý treba očistiť a pretvoriť.
2712 Kontemplatívna modlitba je modlitbou Božieho dieťaťa, hriešnika, ktorému sa odpustilo a ktorý je ochotný prijať lásku, akou je milovaný, a chce na ňu odpovedať tým, že bude ešte viac milovať. No vie, že jeho opätujúcu lásku mu vlieva do srdca Duch Svätý, lebo všetko je Božia milosť. Kontemplatívna modlitba je pokorná a jednoduchá odovzdanosť do láskyplnej vôle Otca v stále hlbšom spojení s jeho milovaným Synom. (2822)
2713 Kontemplatívna modlitba je tak najjednoduchším vyjadrením tajomstva modlitby. Je darom, milosťou. (2559) Možno ju prijať len v pokore a v chudobe ducha. Kontemplatívna modlitba je zmluvný vzťah vytvorený Bohom v hĺbke našej bytosti. Kontemplatívna modlitba je spoločenstvo: v ňom Najsvätejšia Trojica stvárňuje človeka, Boží obraz, „na svoju podobu“.
2714 Kontemplatívna modlitba je aj v plnom zmysle slova silná chvíľa modlitby. V nej nás Otec skrze svojho Ducha vyzbrojuje silou, aby v nás „mocne zosilnel vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval“ v našich srdciach a aby sme boli „zakorenení a upevnení v láske“ (Ef 3,16-17) .
2715 Kontemplatívna modlitba je pohľad viery upretý na Ježiša. „Ja sa dívam na neho a on sa díva na mňa,“ hovorieval za čias svojho svätého farára sedliak z Arsu, ktorý sa modlil pred svätostánkom. (1380) Táto pozornosť voči Ježišovi je zrieknutím sa svojho „ja“. Jeho pohľad očisťuje srdce. Svetlo Ježišovho pohľadu osvecuje zrak nášho srdca. Učí nás vidieť všetko vo svetle jeho pravdy a jeho súcitu so všetkými ľuďmi. Kontemplatívna modlitba obracia svoj pohľad aj na tajomstvá Kristovho života. (521) Učí tak „vnútornému poznaniu Pána“, aby sme ho väčšmi milovali a lepšie nasledovali.
2716 Kontemplatívna modlitba je počúvaním Božieho slova. Toto počúvanie vôbec nie je pasívne, ale je poslušnosťou viery, (494) bezvýhradným prijatím zo strany služobníka a láskyplnou oddanosťou dieťaťa. Má účasť na „Amen“ (súhlase) Syna, ktorý sa stal Služobníkom, a na „Fiat“ jeho pokornej služobnice.
2717 Kontemplatívna modlitba je tichom, (533) „symbolom budúceho sveta“ alebo „mlčanlivou láskou“. V kontemplatívnej modlitbe slová nie sú rozprávaním, ale vetvičkami, ktoré živia oheň lásky. V tomto tichu, neznesiteľnom pre „vonkajšieho“ človeka, nám Otec vyslovuje svoje vtelené, umučené, zosnulé a vzkriesené Slovo a Duch synovstva (498) nám dáva účasť na Ježišovej modlitbe.
2718 Kontemplatívna modlitba je zjednotením sa s Kristovou modlitbou v takej miere, v akej nám dáva účasť na jeho tajomstve. Cirkev slávi Kristovo tajomstvo v Eucharistii a Duch Svätý nám ho dáva prežívať v kontemplatívnej modlitbe, aby sa stalo zjavným prostredníctvom činorodej lásky.
2719 Kontemplatívna modlitba je spoločenstvo lásky, ktoré prináša život za mnohých v takej miere, v akej je súhlasom zotrvať v noci viery. (165) Veľkonočná noc zmŕtvychvstania prechádza nocou smrteľnej úzkosti a hrobu. To sú tri silné chvíle Ježišovej hodiny, ktoré nám jeho Duch (a nie „telo“, ktoré je „slabé“) dáva prežívať v kontemplatívnej modlitbe. Treba privoliť, aby sme bedlili hodinu s ním. (2730)
Zhrnutie
2720 Cirkev vyzýva veriacich na pravidelnú modlitbu: na každodenné modlitby, na liturgiu hodín, na nedeľné slávenie Eucharistie a na sviatky liturgického roka.
2721 Kresťanská tradícia pozná tri hlavné formy života modlitby: ústnu modlitbu, rozjímanie a kontemplatívnu modlitbu. Všetky tri majú ako spoločnú črtu sústredenosť srdca.
2722 Ústna modlitba, založená na jednote tela a ducha v ľudskej prirodzenosti, pridružuje telo k vnútornej modlitbe srdca podľa príkladu Ježiša Krista, ktorý sa modlí k svojmu Otcovi a učí svojich učeníkov „Otče náš“.
2723 Rozjímanie je nábožné uvažovanie, ktoré uvádza do činnosti myslenie, predstavivosť, city a túžby. Jeho cieľom je osvojiť si vierou predmet, o ktorom sa uvažuje, a porovnávať ho s realitou vlastného života.
2724 Kontemplatívna modlitba je jednoduché vyjadrenie tajomstva modlitby. Je to pohľad viery upretý na Ježiša, počúvanie Božieho slova, mlčanlivá láska. Kontemplatívna modlitba uskutočňuje zjednotenie s Kristovou modlitbou v takej miere, v akej nám dáva účasť na jeho tajomstve.
