Úvod
ÚVOD
„Otče,… večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Jn 17, 3). Boh, náš Spasiteľ; „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 3-4). „Niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12), iba meno Ježiš.
I. Život človeka – poznať a milovať Boha
1 Nekonečne dokonalý a sám v sebe blažený Boh podľa číro dobrotivého rozhodnutia slobodne stvoril človeka, aby mu dal účasť na svojom blaženom živote. Preto je v každom čase a na každom mieste blízky človeku. Volá ho a pomáha mu, aby ho hľadal, poznával a zo všetkých síl miloval. Všetkých ľudí, rozdelených a rozptýlených hriechom, zvoláva do jednoty svojej rodiny, ktorou je Cirkev. Aby to uskutočnil, poslal v plnosti času svojho Syna ako Vykupiteľa a Spasiteľa. V ňom a skrze neho volá ľudí, aby sa v Duchu Svätom stali jeho adoptovanými deťmi, a teda aj dedičmi jeho blaženého života.
2 Aby toto volanie zaznievalo po celom svete, poslal Kristus apoštolov, ktorých si vyvolil, a dal im príkaz ohlasovať evanjelium: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,19-20) . Apoštoli sa na základe tohto poslania „rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali“ (Mk 16,20) .
3 Aj tých, čo s Božou pomocou prijali toto Kristovo volanie a slobodne naň odpovedali, pobádala Kristova láska ohlasovať dobrú zvesť po celom svete. Tento poklad prijatý od apoštolov ich nástupcovia verne zachovali. Všetci veriaci v Krista sú povolaní, aby ho odovzdávali z pokolenia na pokolenie, čiže aby ohlasovali vieru, žili ju v bratskom spoločenstve a slávili ju v liturgii a v modlitbe.
II. Odovzdávanie viery – katechéza
4 Čoskoro nazvali katechézou komplex úsilí, ktoré Cirkev vyvinula, aby pripravila učeníkov, aby pomáhala ľuďom veriť, že Ježiš je Boží Syn, a touto vierou mali život v jeho mene; aby ich v tomto živote vychovávala a vzdelávala, a tak sa budovalo Kristovo telo.
5 „Vo všeobecnosti možno povedať, že katechéza je výchova detí, mládeže a dospelých vo viere najmä vyučovaním kresťanskej náuky. Väčšinou sa deje organicky a systematicky s cieľom uvádzať veriacich do plnosti kresťanského života.“
6 Katechéza súvisí s viacerými inými zložkami pastorálneho poslania Cirkvi, ktoré majú katechetický ráz, katechézu pripravujú alebo z nej vyplývajú bez toho, že by s nimi splývala. Sú to: prvé ohlasovanie evanjelia alebo misionárske kázanie s cieľom vzbudiť vieru; hľadanie dôvodov pre vieru; skúsenosť kresťanského života; slávenie sviatostí; začlenenie do cirkevného spoločenstva; apoštolské a misionárske svedectvo.
7 „Katechéza sa úzko spája a viaže s celým životom Cirkvi. Predovšetkým od nej závisí nielen šírenie Cirkvi vo svete a jej číselný vzrast, ale ešte oveľa viac jej vnútorný rast a jej súlad s Božím plánom.“
8 Obdobia obnovy Cirkvi sú aj obdobiami intenzívnej katechizácie. Tak vidíme, že vo veľkej epoche cirkevných Otcov svätí biskupi katechéze venovali značnú časť svojej služby. Takými sú svätý Cyril Jeruzalemský, svätý Ján Zlatoústy, svätý Ambróz, svätý Augustín a mnohí iní Otcovia, ktorých katechetické diela zostávajú aj naďalej vzorom.
9 Katechetická služba čerpá vždy novú silu na konciloch. V tomto ohľade treba ako príklad vyzdvihnúť Tridentský koncil. Vo svojich dekrétoch dal katechéze prvoradé miesto. V ňom má svoj pôvod Rímsky katechizmus, ktorý sa volá aj Tridentský a je dielom prvoradej dôležitosti ako súhrn (kompendium) kresťanského učenia. Tridentský koncil vyvolal v Cirkvi pozoruhodné organizovanie katechézy a podnietil vydanie početných katechizmov pričinením svätých biskupov a teológov, akými boli svätý Peter Kanízius, svätý Karol Boromejský, svätý Turibius de Mongrovejo alebo svätý Róbert Bellarmino.
10 Neprekvapuje teda, že v pohybe, ktorý vyvolal Druhý vatikánsky koncil (pápež Pavol VI. pokladal tento koncil za veľký katechizmus moderných čias), katechéza Cirkvi opäť upútala na seba pozornosť. Svedčí o tom Všeobecné katechetické direktórium, zverejnené roku 1971, zasadania Biskupskej synody o evanjelizácii (1974) a o katechéze (1977), ako aj apoštolské exhortácie Evangelii nuntiandi (1975) a Catechesi tradendae (1979), ktoré zodpovedajú týmto zasadaniam. Mimoriadne zasadanie Biskupskej synody roku 1985 žiadalo, „aby sa vypracoval katechizmus alebo súhrn (kompendium) celého katolíckeho učenia, tak viery, ako aj mravov“. Svätý Otec Ján Pavol II. sa stotožnil s touto žiadosťou Biskupskej synody, keď uznal, že táto „túžba plne zodpovedá skutočnej potrebe všeobecnej Cirkvi i partikulárnych cirkví“. A urobil všetko, aby sa túžba synodálnych Otcov uskutočnila.
III. Cieľ a adresáti Katechizmu
11 Cieľom tohto Katechizmu je podať organický a súhrnný výklad podstatného a základného obsahu katolíckeho učenia viery a mravov vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu a celej Tradície Cirkvi. Jeho hlavnými prameňmi sú Sväté písmo, cirkevní Otcovia, liturgia a Učiteľský úrad Cirkvi. Má slúžiť ako „orientačný bod pre katechizmy alebo kompendiá, ktoré sa budú zostavovať v rôznych krajinách“.
12 Tento Katechizmus je určený najmä tým, čo sú zodpovední za katechézu: predovšetkým biskupom ako učiteľom viery a pastierom Cirkvi. Dáva sa im ako pomôcka pri plnení ich úlohy učiť Boží ľud. Prostredníctvom biskupov je určený tým, čo pripravujú katechizmy, kňazom a katechétom. Jeho čítanie však bude užitočné aj pre všetkých ostatných veriacich v Krista.
IV. Štruktúra Katechizmu
13 Štruktúra tohto Katechizmu sa pridržiava veľkej tradície katechizmov, podľa ktorej je katechéza zostavená okolo štyroch „základných pilierov“: vyznanie krstnej viery (Symbol viery), sviatosti viery, život podľa viery (prikázania) a modlitba veriaceho („Otče náš“).
PRVÁ ČASŤ: VYZNANIE VIERY
14 Tí, čo skrze vieru a krst patria Kristovi, sú povinní vyznávať pred ľuďmi krstnú vieru. Preto Katechizmus najprv vysvetľuje, v čom spočíva Zjavenie, ktorým sa Boh obracia na človeka a dáva sa mu, a viera, ktorou človek odpovedá Bohu (prvý oddiel). Vyznanie viery zhŕňa dary, ktoré Boh ako Pôvodca každého dobra, ako Vykupiteľ a Posvätiteľ dáva človeku, a usporadúva ich okolo „troch kapitol“ nášho krstu: je to viera v jedného Boha: Otca všemohúceho, Stvoriteľa; v Ježiša Krista, jeho Syna, nášho Pána a Spasiteľa; a v Ducha Svätého vo svätej Cirkvi (druhý oddiel).
DRUHÁ ČASŤ: SVIATOSTI VIERY
15 Druhá časť Katechizmu vysvetľuje, ako sa Božia spása, ktorú raz navždy uskutočnil Ježiš Kristus a Duch Svätý, sprítomňuje v posvätných úkonoch liturgie Cirkvi (prvý oddiel), ale najmä v siedmich sviatostiach (druhý oddiel).
TRETIA ČASŤ: ŽIVOT Z VIERY
16 Tretia časť Katechizmu ukazuje posledný cieľ človeka stvoreného na Boží obraz: blaženosť a cesty, ktoré do nej vedú, čiže správne a slobodné konanie s pomocou Božieho zákona a Božej milosti (prvý oddiel); konanie podľa dvojitého prikázania lásky (k Bohu a k blížnemu), ako ho rozvíja Desatoro Božích prikázaní (druhý oddiel).
ŠTVRTÁ ČASŤ: MODLITBA V ŽIVOTE Z VIERY
17 Posledná časť Katechizmu hovorí o význame a dôležitosti modlitby v živote veriacich (prvý oddiel). Končí sa krátkym komentárom k siedmim prosbám modlitby Pána (druhý oddiel). V nich totiž nachádzame súhrn dobier, v ktoré máme dúfať a ktoré nám chce náš nebeský Otec udeliť.
V. Praktické pokyny na používanie tohto Katechizmu
18 Tento Katechizmus je koncipovaný ako organický výklad celej katolíckej viery. Preto ho treba čítať ako jeden celok. Početné odkazy na okraji textu (číslice vytlačené menším písmom sa vzťahujú na iné paragrafy, ktoré sa zaoberajú tou istou témou) a vecný register na konci knihy umožňujú vidieť každú tému v spojitosti s celým obsahom viery.
19 Texty Svätého písma sa často necitujú doslovne, ale sa na ne iba odkazuje (skratkou „porov.“) v poznámke. Na hlbšie pochopenie takých miest treba použiť príslušné texty. Tieto odkazy na biblické texty sú pracovnou pomôckou pre katechézu.
20 Použitie menšieho typu písma v niektorých statiach znamená, že ide o poznámku historickej alebo apologetickej povahy alebo o doplnkový výklad učenia.
21 Citácie z patristických a liturgických prameňov, z dokumentov Učiteľského úradu a zo spisov svätých vytlačené menším typom písma majú slúžiť na obohatenie výkladu učenia. Tieto texty sa často vyberali so zreteľom na ich priame katechetické použitie.
22 Séria krátkych textov na konci každého tematického celku zhŕňa v stručných formuláciách podstatný obsah učenia. Tieto „zhrnutia“ majú miestnej katechéze poskytnúť podnet na syntetické formuly, vhodné na zapamätanie.
VI. Nevyhnutné prispôsobenia
23 Tento Katechizmus kladie dôraz na náukový výklad. Chce totiž pomôcť hlbšie poznať vieru. Preto sa zameriava na to, aby táto viera dozrievala, zapustila hlbšie korene v živote a žiarila vo vydávaní svedectva.
24 Vzhľadom na svoj cieľ tento Katechizmus nemieni prispôsobovať výklad a katechetické metódy, ako si to vyžaduje rozdielnosť kultúr, veku, duchovnej zrelosti, spoločenského a cirkevného postavenia tých, na ktorých sa katechéza obracia. Tieto nevyhnutné prispôsobenia sú úlohou osobitných katechizmov a ešte väčšmi tých, čo učia veriacich.
„Kto učí, nech sa stane všetkým pre všetkých, aby všetkých získal pre Krista… A nech si nemyslí, že jeho viere bol zverený iba jeden druh ľudí a že môže všetkých veriacich učiť podľa nejakej predpísanej a presnej osnovy a rovnakým spôsobom vychovávať k pravej zbožnosti. A keďže jedni sú ako novonarodené deti, iní začínajú dospievať v Kristovi a niektorí sú už akoby v zrelom veku, treba dôkladne uvážiť ktorí potrebujú mlieko a ktorí pevnejší pokrm… To Apoštol… nariadil zachovávať…, aby si tí, čo sú povolaní na túto službu, uvedomili, že takto treba pri odovzdávaní tajomstiev viery a príkazov života prispôsobovať vyučovanie mysleniu a chápavosti poslucháčov.“
NADOVŠETKO – KRESŤANSKÁ LÁSKA
25 Na záver tohto úvodu je vhodné pripomenúť pastoračnú zásadu, ktorú uvádza Rímsky katechizmus:
„Toto je totiž tá vznešenejšia cesta, ktorú… ukázal Apoštol, keď celý zmysel svojho učenia a výchovy zameral na lásku, ktorá nikdy nezanikne. Či sa totiž niečo predkladá veriť alebo dúfať, alebo konať; má sa v tom vždy tak odporúčať láska nášho Pána, aby každý zbadal, že všetky skutky dokonalej kresťanskej čnosti pochádzajú iba z lásky a nemajú iný cieľ, iba lásku.“
