VODCOVIA MODLITBY
3. článok
VODCOVIA MODLITBY
„OBLAK SVEDKOV“
2683 Svedkovia, ktorí nás predišli do Kráľovstva, najmä tí, ktorých Cirkev uznáva za „svätých“, majú účasť na živej tradícii modlitby príkladom svojho života, spismi, ktoré zanechali, a svojou terajšou modlitbou: Kontemplujú Boha, chvália ho (956) a neprestávajú sa starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Keďže vošli „do radosti“ svojho Pána, boli ustanovení „nad mnohým“. Ich orodovanie je ich najvyššou službou Božiemu plánu. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý svet.
2684 V spoločenstve svätých sa v priebehu dejín Cirkví utvorili rozličné spirituality (duchovnosti). (917) Osobná charizma niektorého svedka Božej lásky k ľuďom sa mohla preniesť na iných, ako „duch“ Eliáša na Elizea a na Jána Krstiteľa, aby niektorí učeníci mali účasť na tomto duchu. (919) Určitá spiritualita je aj na sútoku iných prúdov, (1202) liturgických a teologických, a svedčí o inkulturácii viery v istom ľudskom prostredí a v jeho dejinách. Kresťanské spirituality majú účasť na živej tradícii modlitby a sú nevyhnutnými vodcami pre veriacich. Vo svojej bohatej rozmanitosti sú odrazom čistého a jediného svetla Ducha Svätého.
„Duch je skutočne miestom svätých. Takisto aj svätý je osobitným miestom Ducha, a preto odovzdáva seba samého, aby prebýval s Bohom, a volá sa jeho chrámom.“
SLUŽOBNÍCI MODLITBY
2685 Kresťanská rodina je prvým miestom výchovy (1657) k modlitbe. Založená na sviatosti manželstva je „domácou cirkvou“, kde sa Božie deti učia modliť sa „ako cirkev“ a zotrvávať v modlitbe. Najmä pre malé deti je každodenná rodinná modlitba prvým svedectvom živej pamäti Cirkvi, ktorú trpezlivo prebúdza Duch Svätý.
2686 Aj vysvätení služobníci sú zodpovední (1547) za formáciu svojich bratov a sestier v Kristovi k modlitbe. Ako služobníci Dobrého Pastiera sú vysvätení, aby privádzali Boží ľud k živým prameňom modlitby, ktorými sú: Božie slovo, liturgia, život podľa teologálnych (božských) čností a Božie „dnes“ v konkrétnych situáciách.
2687 Početní rehoľníci zasvätili celý svoj život (916) modlitbe. Už od čias pustovníctva na egyptskej púšti pustovníci, mnísi a mníšky venovali svoj čas chvále Boha a orodovaniu za jeho ľud. Bez modlitby sa zasvätený Život nemôže udržať ani šíriť; modlitba je jedným zo živých prameňov kontemplácie a duchovného života v Cirkvi.
2688 Katechéza detí, mládeže i dospelých je zameraná na to, aby sa o Božom slove rozjímalo v osobnej modlitbe, aby sa Božie slovo aktualizovalo v liturgickej modlitbe a zvnútorňovalo v každom čase, a tak prinášalo ovocie v novom živote. (1674) Katechéza je aj príležitosťou, pri ktorej možno rozoznávať a vychovávať ľudovú zbožnosť. Pre život modlitby je nevyhnutnou oporou naučiť sa naspamäť základné modlitby; je však dôležité viesť k tomu, aby sa prežíval ich zmysel.
2689 Modlitbové skupiny, ba aj „školy modlitby“ sú dnes jedným zo znamení a jednou z hybných síl obnovy modlitby v Cirkvi, ak sa napájajú z autentických prameňov kresťanskej modlitby. Starostlivosť o pestovanie spoločenstva je znakom pravej modlitby v Cirkvi.
2690 Duch Svätý dáva niektorým veriacim dar múdrosti, dar viery a dar rozoznávania duchov vzhľadom na to spoločné dobro, ktorým je modlitba (duchovné vedenie). Muži a ženy, ktorí sú obdarení týmito darmi, sú pravými služobníkmi živej tradície modlitby:
Preto duša, ktorá chce robiť pokrok v dokonalosti, má podľa rady svätého Jána z Kríža „pozorne zvažovať, do čích rúk sa zveruje, lebo aký je učiteľ, taký bude aj žiak, a aký je otec, taký bude aj syn“. A dodáva, že duchovný vodca „má byť nielen učený a rozvážny, ale aj skúsený… Ak nemá skúsenosť s tým, čo je čistý a opravdivý duch, nebude vedieť uviesť do neho dušu, keď jej ho Boh dá, ba ani ho nepochopí.“
MIESTA VHODNÉ NA MODLITBU
2691 Kostol, Boží dom, (1181) je vlastným miestom liturgickej modlitby farského spoločenstva. Je aj privilegovaným miestom (2097) na adoráciu Ježiša Krista skutočne prítomného v Najsvätejšej sviatosti. (1379) Voľba vhodného miesta nie je bezvýznamná pre skutočnú modlitbu:
— pre osobnú modlitbu to môže byť „modlitbový kútik“ so Svätým písmom a náboženskými obrazmi, aby sme tam boli „v skrytosti“ pred naším Otcom. V kresťanskej rodine takýto druh malého oratória (modlitebne) podporuje spoločnú modlitbu;
— v krajoch, kde sú kláštory, je poslaním týchto komunít podporovať účasť veriacich na ich modlitbe liturgie hodín (1175) a umožňovať im samotu, ktorá je potrebná na intenzívnejšiu osobnú modlitbu;
— púte pripomínajú naše pozemské putovanie do neba. (1674) Tradične sú intenzívnymi chvíľami obnovy modlitby. Svätyne sú pre pútnikov, ktorí pre seba hľadajú živé pramene, mimoriadnymi miestami, aby tam prežívali „ako Cirkev“ formy kresťanskej modlitby.
Zhrnutie
2692 Putujúca Cirkev sa vo svojej modlitbe spája s modlitbou svätých a prosí ich o orodovanie.
2693 Rozličné kresťanské spirituality majú účasť na živej tradícii modlitby a sú vzácnymi vodcami duchovného života.
2694 Kresťanská rodina je prvým miestom výchovy k modlitbe.
2695 Vysvätení služobníci, Bohu zasvätený život, katechéza, modlitbové skupiny a „duchovné vedenie“ zaručujú v Cirkvi pomoc modlitbe.
2696 Najvhodnejšími miestami na modlitbu sú: osobné alebo rodinné „oratórium“, kláštory, pútnické svätyne a najmä kostol, ktorý je vlastným miestom na liturgickú modlitbu farského spoločenstva a privilegovaným miestom na eucharistickú adoráciu.
