NEBO A ZEM
5. odsek
NEBO A ZEM
325 Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je „Stvoriteľ neba i zeme“, a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: „… sveta viditeľného i neviditeľného“.
326 Výraz „nebo i zem“ (290) vo Svätom písme znamená: všetko, čo jestvuje, celé stvorenie. Poukazuje aj na spojitosť, ktorá vnútri stvorenia zároveň spája i odlišuje nebo a zem: „zem“ je svet ľudí. (1023, 2794) Slovo „nebo“ alebo „nebesia“ môže označovať oblohu, ale aj vlastné „miesto“ Boha, nášho „Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16) , a v dôsledku toho aj „nebo“, ktoré je eschatologickou slávou. Napokon slovo „nebo“ označuje „miesto“ duchovných stvorení – anjelov –, ktorí obklopujú Boha.
327 Vyznanie viery Štvrtého lateránskeho koncilu tvrdí, že Boh „na počiatku času stvoril z ničoho zároveň obidve stvorenia, duchovné i telesné, (296) totiž anjelské a pozemské: a napokon ľudské, akoby spoločné [obom], utvorené z ducha a tela“.
I. Anjeli
JESTVOVANIE ANJELOV – PRAVDA VIERY
328 Jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery. (150) Svedectvo Písma je také jasné, aká jasná je jednomyseľnosť Tradície.
KTO SÚ ANJELI?
329 Svätý Augustín o nich hovorí: „,Anjel‘… je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch; ak sa pýtaš na službu, je to anjel: podľa toho, čím je, je duch; podľa toho, čo koná, je anjel.“ Anjeli sú celou svojou bytosťou Boží služobníci a poslovia. Keďže ustavične hľadia na tvár… Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18,10) , počúvajú na jeho slová a plnia jeho príkazy.
330 Pretože sú čisto duchovné stvorenia, majú rozum a vôľu: sú to osobné a nesmrteľné stvorenia. Dokonalosťou prevyšujú všetky viditeľné stvorenia. Dosviedča to jas ich slávy.
KRISTUS „A S NÍM VŠETCI ANJELI“
331 Kristus je stredobodom sveta anjelov. Sú to jeho anjeli: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli…“ (Mt 25,31) . Sú jeho, lebo sú stvorení skrze neho a pre neho: „Lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, (291) tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho“ (Kol 1,16) . A ešte väčšmi sú jeho preto, že ich urobil poslami svojho plánu spásy: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?“ (Hebr 1,14) .
332 Anjeli sú prítomní už od stvorenia a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i zblízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jej uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj, chránia Lota, zachraňujú Agar a jej dieťa, zadŕžajú Abrahámovi ruku, svojou službou sprostredkúvajú Zákon, vedú Boží ľud, zvestujú narodenia a povolania, pomáhajú prorokom, aby sme uviedli aspoň niekoľko príkladov. Napokon anjel Gabriel zvestuje narodenie Predchodcu a potom narodenie samého Ježiša.
333 Od vtelenia až po nanebovstúpenie je život vteleného Slova obklopený adoráciou a službou anjelov. Keď Boh „uvádza prvorodeného na svet, hovorí: ,Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli‘“ (Hebr 1,6) . Ich chválospev pri Kristovom narodení neprestáva zaznievať v oslavnom speve Cirkvi: (559) „Sláva Bohu…“ (Lk 2,14) . Anjeli ochraňujú Ježišovo detstvo, posluhujú Ježišovi na púšti, posilňujú ho v smrteľnej úzkosti, hoci by ho boli mohli vyslobodiť z rúk nepriateľov, ako kedysi vyslobodili Izrael. Anjeli aj „evanjelizujú“, keď oznamujú dobrú zvesť o Kristovom vtelení a zmŕtvychvstaní. Budú pri Kristovom návrate, ktorý oznamujú, a budú mu posluhovať pri súde.
ANJELI V ŽIVOTE CIRKVI
334 Dovtedy, čiže do Kristovho návratu, celý život Cirkvi má úžitok z tajomnej a účinnej pomoci anjelov.
335 Cirkev sa vo svojej liturgii pripája k anjelom, (1138) aby sa klaňala trojsvätému Bohu; vzýva ich o pomoc (napríklad v modlitbe „In paradisum deducant te angeli – Do raja večného nech ťa sprevádzajú anjeli…“ v liturgii za zosnulých alebo aj v „Hymne cherubínov v byzantskej liturgii ); osobitne slávi spomienku niektorých anjelov (svätého Michala, svätého Gabriela, svätého Rafaela, svätých anjelov strážcov).
336 Ľudský život je od detstva až po smrť (1020) obklopený ich ochranou a orodovaním. „Nik nebude popierať, že každý veriaci má pri sebe anjela akoby ochrancu a pastiera, ktorý ho vedie životom.“ Kresťanský život má už na tomto svete vo viere účasť na blaženom spoločenstve anjelov a ľudí zjednotených v Bohu.
II. Viditeľný svet
337 Sám Boh stvoril viditeľný svet (290) v celej jeho nádhere, mnohotvárnosti a poriadku. Písmo symbolicky predstavuje dielo Stvoriteľa ako postupnú šesťdennú Božiu „prácu“, ktorá sa končí „odpočinkom“ na siedmy deň. Čo sa týka stvorenia, posvätný text učí pravdy, ktoré Boh zjavil pre našu spásu; ony umožňujú „poznať vnútornú povahu celého stvorenstva, jeho hodnotu a jeho zameranie na Božiu slávu“. (293)
338 Nejestvuje nič, čo by nevďačilo za svoje jestvovanie Bohu Stvoriteľovi. Svet sa začal, keď ho Božie slovo vytvorilo z ničoho. (297) Všetky jestvujúce bytosti, celá príroda a celé ľudské dejiny majú korene v tejto prvotnej udalosti: je to „genéza“ vzniku sveta a začiatku času.
339 Každé stvorenie má svoju vlastnú dobrotu a dokonalosť. (2501) O jednotlivých dielach „šiestich dní“ sa hovorí: „A Boh videl, že je to dobré.“ „Lebo už tým, že sú stvorené, dostávajú všetky veci svoju stálosť, pravdivosť, dobrotu, vlastné zákony a svoj poriadok.“ (299) Rozličné stvorenia, ktoré Boh chcel v ich vlastnom bytí, odzrkadľujú, každé svojím spôsobom, lúč nekonečnej Božej múdrosti a dobroty. Preto človek má rešpektovať dobrotu vlastnú každému stvoreniu, (226) aby sa vyhol nezriadenému používaniu vecí, ktoré opovrhuje Stvoriteľom a má neblahé následky pre ľudí a ich prostredie.
340 Vzájomnú závislosť stvorení chcel Boh. (1937) Slnko a mesiac, céder a kvietok, orol a vrabec: ich nespočetné rozdiely a odlišnosti znamenajú, že ani jedno stvorenie si samo nestačí. Stvorenia jestvujú iba v závislosti jedných od druhých, aby sa navzájom dopĺňali v službe jedných druhým.
341 Krása vesmíru. Poriadok a súlad stvoreného sveta vyplýva z rozmanitosti bytostí a vzťahov medzi nimi. Človek tieto vzťahy postupne objavuje ako prírodné zákony. Budia obdiv vedcov. (283) Krása stvorenia odzrkadľuje nekonečnú krásu Stvoriteľa. (2500) Má vzbudzovať úctu a podriadenosť rozumu a vôle človeka.
342 Hierarchiu stvorení vyjadruje poradie „šiestich dní“, ktoré postupuje od menej dokonalého k dokonalejšiemu. (310) Boh miluje všetky svoje stvorenia a stará sa o každé, ešte aj o vrabce. No Ježiš hovorí: „Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov“ (Lk 12,7) alebo aj: „O koľko viac je človek ako ovca!“ (Mt 12,12) .
343 Človek je vrcholom stvoriteľského diela. (355) Inšpirovaný opis stvorenia to vyjadruje tak, že jasne odlišuje stvorenie človeka od stvorenia ostatných tvorov.
344 Medzi všetkými stvoreniami jestvuje vzájomný vzťah, lebo všetky majú toho istého Stvoriteľa a všetky sú zamerané na jeho slávu: (293, 1939, 2416)
„Buď pochválený, môj Pane, so všetkými tvojimi stvoreniami,
najmä za pána brata Slnko,
ktoré je deň a ty nás ním osvetľuješ.
A ono je krásne a žiari veľkým jasom:
je znakom teba, Najvyšší…
Buď pochválený, (1218) môj Pane, za sestru Vodu,
ktorá je veľmi užitočná a ponížená,
vzácna a čistá…
Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru, matku Zem,
ktorá nás udržiava a živí
a rodí rozličné plody
s pestrými kvetmi a trávou…
Chváľte a zvelebujte môjho Pána,
ďakujte mu a slúžte mu
s veľkou pokorou.“
345 Sobota – koniec diela „šiestich dní“. (2168) Posvätný text hovorí: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil.“ „Takto boli ukončené nebo a zem“ a Boh „v siedmy deň odpočíval… požehnal siedmy deň… a zasvätil ho“ (Gn 2,1-3) . Tieto inšpirované slová sú bohaté na spasiteľné ponaučenia:
346 Boh pri stvorení položil základ a dal zákony, (2169) ktoré ostávajú nezmenené, o ktoré sa bude môcť veriaci s dôverou oprieť a ktoré mu budú znakom a zárukou neochvejnej vernosti, s akou Boh zachováva zmluvu. Človek však tomuto základu musí zostať verný a rešpektovať zákony, ktoré doň vpísal Stvoriteľ.
347 Stvorenie sa uskutočnilo so zreteľom na sobotu, (1145-1152) a teda na kult a adoráciu Boha. Kult je vpísaný do poriadku stvorenia. „Ničomu nech sa nedáva prednosť pred kultom Boha – Nihil operi Dei praeponatur,“ hovorí regula svätého Benedikta, a tak určuje správny poriadok ľudských záujmov.
348 Sobota je v srdci zákona Izraela. (2172) Zachovávať prikázania znamená zhodovať sa s Božou múdrosťou a vôľou, ktoré sa prejavujú v diele Božieho stvorenia.
349 Ôsmy deň. Ale pre nás svitol nový deň: (2174) deň Kristovho zmŕtvychvstania. Siedmy deň zakončuje prvé stvorenie. Na ôsmy deň sa začína nové stvorenie. Takto dielo stvorenia vrcholí (1046) v ešte väčšom diele vykúpenia. Prvé stvorenie má svoj zmysel a vrchol v novom stvorení v Kristovi, ktorého jas prevyšuje jas prvého stvorenia.
Zhrnutie
350 Anjeli sú duchovné stvorenia neprestajne oslavujúce Boha a slúžiace jeho spasiteľným plánom, ktoré má s inými stvoreniami: „Anjeli spolupracujú na všetkom, čo je pre nás dobré.“
351 Anjeli obklopujú Ježiša Krista, svojho Pána. Slúžia mu najmä pri plnení jeho poslania spasiť ľudí.
352 Cirkev si uctieva anjelov, ktorí jej pomáhajú na pozemskej púti a ochraňujú každého človeka.
353 Boh chcel rozmanitosť svojich tvorov a ich vlastnú dobrotu, ich vzájomnú závislosť a ich poriadok. Všetky hmotné stvorenia určil na dobro ľudského pokolenia. Človek je určený na Božiu slávu a jeho prostredníctvom aj celé stvorenie.
354 Rešpektovanie zákonov vpísaných do stvorenia a vzťahov ktoré vyplývajú z prirodzenosti vecí, je počiatkom múdrosti a základom mravnosti.
