Hľadať v Katechizme

Výsledky hľadania: 782-786


782 Boží ľud (871) má charakteristické vlastnosti, ktoré ho zreteľne odlišujú od všetkých náboženských, národnostných, politických alebo kultúrnych zoskupení v dejinách:
Je to Boží ľud: (2787) Boh nepatrí ako vlastný nijakému národu. Ale získal si ľud z tých, čo kedysi ani ľudom neboli: „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ“ (1Pt 2,9) .
Príslušníkom tohto ľudu (1267) sa človek nestáva telesným narodením, ale „narodením zhora“, „z vody a z Ducha“ (Jn 3,3-5) , čiže vierou v Krista a krstom.
Hlavou tohto ľudu je Ježiš Kristus (Pomazaný, Mesiáš): (695) a pretože to isté pomazanie, Duch Svätý, sa vylieva z Hlavy na telo, je to „mesiášsky ľud“.
„Jeho postavením je dôstojnosť a sloboda Božích detí, (1741) v ktorých srdci prebýva Duch Svätý ako v chráme“
„Jeho zákonom je nové prikázanie (1972) milovať tak, ako nás miloval sám Kristus.“ Je to „nový“ zákon Ducha Svätého.
Jeho poslaním je byť soľou zeme a svetlom sveta. (849) „Pre celé ľudské pokolenie je najistejším zárodkom jednoty, nádeje a spásy.“
Konečne jeho cieľom je Božie kráľovstvo, (769) ktoré začal na zemi sám Boh „a ktoré sa má ďalej šíriť, až kým ho on sám nezavŕši na konci vekov.“

783 Otec pomazal Ježiša Krista Duchom Svätým a ustanovil ho za „Kňaza, Proroka a Kráľa“. (436) Celý Boží ľud má účasť na týchto troch Kristových funkciách a nesie zodpovednosť za poslanie a službu, ktoré z nich vyplývajú. (873)

784 Keď niekto vierou a krstom vstupuje do spoločenstva Božieho ľudu, dostáva účasť na jedinečnom povolaní tohto ľudu: (1268) na jeho kňazskom povolaní: „Kristus Pán, Veľkňaz vybratý spomedzi ľudí, ,urobil‘ nový ľud ,kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi‘. Pokrstení sú totiž znovuzrodením [v krste] a pomazaním Ducha Svätého posvätení (1546) na ,duchovný dom a sväté kňazstvo‘.“

785 „Svätý Boží ľud má účasť aj na Kristovom prorockom úrade“ najmä nadprirodzeným zmyslom pre vieru (sensus fidei), (92) ktorý je vlastný všetkému ľudu, laikom a hierarchii, keď „sa neochvejne pridŕža viery, raz navždy odovzdanej svätým“, prehlbuje jej chápanie a stáva sa Kristovým svedkom uprostred tohto sveta.

786 Boží ľud má napokon účasť i na Kristovom kráľovskom úrade. Kristus vykonáva svoju kráľovskú moc tak, že svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním priťahuje k sebe všetkých ľudí. Kristus, Kráľ a Pán vesmíru, sa stal služobníkom všetkých, lebo „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako ,výkupné za mnohých“ (Mt 20,28) . Pre kresťana jemu „slúžiť znamená kraľovať“; (2449) Cirkev „spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa“ najmä „v chudobných a trpiacich“. Boží ľud uskutočňuje svoju „kráľovskú hodnosť“ (2443) tak, že žije podľa tohto povolania slúžiť s Kristom.

„Všetkých, čo sa znovu zrodili v Kristovi, znak kríža robí kráľmi a pomazanie Svätého Ducha ich svätí za kňazov, aby všetci duchovní a správne rozmýšľajúci kresťania spoznali, že – odhliadnuc od tohto osobitného poslania našej služby – majú účasť na kráľovskom rode a kňazskom úrade. Veď čo je také kráľovské, ako keď duch podriadený Bohu vládne nad svojím telom? A čo je také kňazské, ako zasvätiť Pánovi čisté svedomie a na oltári srdca mu prinášať nepoškvrnené obety nábožnosti?“