Výsledky hľadania: 787-796
787 Ježiš si už od začiatku vzal učeníkov za spoločníkov života; zjavil im tajomstvo Kráľovstva; dal im účasť na svojom poslaní, na svojej radosti i na svojom utrpení. Ježiš hovorí o ešte dôvernejšom spoločenstve medzi sebou a tými, čo ho budú nasledovať: (755) „Ostaňte vo mne a ja ostanem vo vás… Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15,4-5) . A oznamuje tajomné a skutočné spoločenstvo medzi svojím telom a naším telom: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,56) .
788 Keď bola učeníkom odňatá jeho viditeľná prítomnosť, Ježiš ich nenechal ako siroty. Sľúbil im, že zostane s nimi až do skončenia sveta, a dal im svojho Ducha. Tak sa spoločenstvo s Ježišom istým spôsobom ešte zintenzívnilo: „Keď totiž udelil svojho Ducha, (690) tajomne ustanovil svojich bratov, zvolaných zo všetkých národov, ako svoje telo.“
789 Prirovnanie Cirkvi k telu vrhá svetlo na dôverné spojenie medzi Cirkvou a Kristom. Cirkev nie je len zhromaždená okolo neho; je zjednotená v ňom, v jeho tele. (521) Osobitne treba vyzdvihnúť tri aspekty Cirkvi, Kristovho tela, ktorými sú: vzájomná jednota všetkých údov prostredníctvom ich zjednotenia s Kristom; Kristus, Hlava tela; Cirkev, Kristova nevesta.
790 Veriaci, ktorí odpovedajú na Božie slovo (947) a stávajú sa údmi Kristovho tela, sú úzko zjednotení s Kristom: „V tomto tele prechádza Kristov život do veriacich, ktorí sa prostredníctvom sviatostí tajomne, ale skutočne zjednocujú s umučeným a osláveným Kristom.“ To platí najmä o krste, prostredníctvom ktorého sa spájame s Kristovou smrťou a s jeho zmŕtvychvstaním, (1227) a o Eucharistii, (1329) prostredníctvom ktorej „máme skutočne účasť na Pánovom tele a sme povznesení do spoločenstva s ním i medzi sebou“.
791 Jednota tela však neruší rozličnosť údov. „Pri budovaní Kristovho tela jestvuje rozličnosť údov a služieb. (814) Jeden je Duch, ktorý rozdeľuje rozmanité dary podľa svojho bohatstva a podľa potreby služieb na úžitok Cirkvi.“ (1937) Jednota tajomného tela vzbudzuje a podnecuje medzi veriacimi lásku: „Preto keď trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a keď sa dostane cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy.“ A napokon jednota Kristovho tela víťazí nad každým ľudským rozdelením: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3,27-28) .
792 Kristus „je hlavou tela, Cirkvi“ (669) (Kol 1,18) . Je počiatkom stvorenia a vykúpenia. Povýšený do Otcovej slávy má „vo všetkom prvenstvo“ (Kol 1,18) , najmä v Cirkvi, (1119) prostredníctvom ktorej rozširuje svoje kráľovstvo na všetko:
793 Spája nás so svojou Veľkou nocou: (661) Všetky údy sa majú snažiť pripodobňovať sa mu, kým v nich „nebude stvárnený Kristus“ (Gal 4,19) . „Preto sme pridružení k tajomstvám jeho života,… (519) spojení s jeho utrpeniami ako telo s hlavou, trpíme spolu s ním, aby sme boli spolu s ním oslávení.“
794 Stará sa o náš vzrast: (872) Aby sme mohli vrastať do neho, našej Hlavy, Kristus rozdeľuje vo svojom tele, Cirkvi, dary a služby, ktorými si vzájomne pomáhame na ceste spásy.
795 Kristus a Cirkev sú teda „úplný Kristus“ (Christus totus). (695) Cirkev je jedno s Kristom. Svätí si veľmi živo uvedomujú túto jednotu:
„Blahoželajme si teda a vzdávajme vďaky za to, že sme sa stali nielen kresťanmi, ale Kristom. Chápete, bratia, akú milosť nám udelil Boh, keď nám dal Hlavu? Žasnite a radujte sa, stali sme sa Kristom. A keď je on Hlavou, my sme údmi; celý človek, to je on a my… Plnosť Krista je teda Hlava a údy. Čo je Hlava a údy? Kristus a Cirkev.“
„Náš Vykupiteľ sa ukázal ako jedna osoba so svätou Cirkvou, ktorú si pridružil.“
„Hlava a údy sú akoby jedna mystická osoba.“ (1474)
Jedna z odpovedí svätej Jany z Arcu jej sudcom zhŕňa vieru svätých Učiteľov a vyjadruje zdravý zmysel veriaceho: „Ježiš Kristus a Cirkev to je podľa mojej mienky jedno a to isté a netreba z toho robiť problém.“
796 Jednota Krista a Cirkvi, Hlavy a údov tela, zahŕňa v sebe aj rozlíšenie oboch v ich osobnom vzťahu. Tento aspekt sa často vyjadruje obrazom ženícha a nevesty. (757) Tému o Kristovi ženíchovi Cirkvi pripravili už proroci a ohlásil ju Ján Krstitel. (219) Sám Pán sa označil za „ženícha“ (Mk 2,19) . Apoštol Pavol predstavuje Cirkev a každého veriaceho, úd jeho tela, ako nevestu „zasnúbenú“ Kristovi, aby s ním bola jeden Duch. (772) Cirkev je nepoškvrnená nevesta nepoškvrneného Baránka, (1602) ktorú Kristus miloval „a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil“ (1616) (Ef 5,25-26) , spojil ju so sebou večnou zmluvou a neprestáva sa o ňu starať ako o vlastné telo:
„Stáva sa úplný Kristus, Hlava a telo, a z mnohých jeden… Či hovorí Hlava alebo hovoria údy, hovorí Kristus: hovorí v úlohe Hlavy (ex persona capitis) a hovorí v úlohe tela (ex persona corporis). Ale čo je povedané? ,Budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi‘ (Ef 5,31-32) . Aj Pán hovorí v evanjeliu: ,A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo‘ (Mt 19,6) . Lebo ako viete, sú to dve osoby, a predsa v manželskom spojení jedna… Nakoľko je Hlavou, nazval sa ,Ženíchom; a nakoľko je telom, ,Nevestou‘.“
