Výsledky hľadania: 337-349
337 Sám Boh stvoril viditeľný svet (290) v celej jeho nádhere, mnohotvárnosti a poriadku. Písmo symbolicky predstavuje dielo Stvoriteľa ako postupnú šesťdennú Božiu „prácu“, ktorá sa končí „odpočinkom“ na siedmy deň. Čo sa týka stvorenia, posvätný text učí pravdy, ktoré Boh zjavil pre našu spásu; ony umožňujú „poznať vnútornú povahu celého stvorenstva, jeho hodnotu a jeho zameranie na Božiu slávu“. (293)
338 Nejestvuje nič, čo by nevďačilo za svoje jestvovanie Bohu Stvoriteľovi. Svet sa začal, keď ho Božie slovo vytvorilo z ničoho. (297) Všetky jestvujúce bytosti, celá príroda a celé ľudské dejiny majú korene v tejto prvotnej udalosti: je to „genéza“ vzniku sveta a začiatku času.
339 Každé stvorenie má svoju vlastnú dobrotu a dokonalosť. (2501) O jednotlivých dielach „šiestich dní“ sa hovorí: „A Boh videl, že je to dobré.“ „Lebo už tým, že sú stvorené, dostávajú všetky veci svoju stálosť, pravdivosť, dobrotu, vlastné zákony a svoj poriadok.“ (299) Rozličné stvorenia, ktoré Boh chcel v ich vlastnom bytí, odzrkadľujú, každé svojím spôsobom, lúč nekonečnej Božej múdrosti a dobroty. Preto človek má rešpektovať dobrotu vlastnú každému stvoreniu, (226) aby sa vyhol nezriadenému používaniu vecí, ktoré opovrhuje Stvoriteľom a má neblahé následky pre ľudí a ich prostredie.
340 Vzájomnú závislosť stvorení chcel Boh. (1937) Slnko a mesiac, céder a kvietok, orol a vrabec: ich nespočetné rozdiely a odlišnosti znamenajú, že ani jedno stvorenie si samo nestačí. Stvorenia jestvujú iba v závislosti jedných od druhých, aby sa navzájom dopĺňali v službe jedných druhým.
341 Krása vesmíru. Poriadok a súlad stvoreného sveta vyplýva z rozmanitosti bytostí a vzťahov medzi nimi. Človek tieto vzťahy postupne objavuje ako prírodné zákony. Budia obdiv vedcov. (283) Krása stvorenia odzrkadľuje nekonečnú krásu Stvoriteľa. (2500) Má vzbudzovať úctu a podriadenosť rozumu a vôle človeka.
342 Hierarchiu stvorení vyjadruje poradie „šiestich dní“, ktoré postupuje od menej dokonalého k dokonalejšiemu. (310) Boh miluje všetky svoje stvorenia a stará sa o každé, ešte aj o vrabce. No Ježiš hovorí: „Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov“ (Lk 12,7) alebo aj: „O koľko viac je človek ako ovca!“ (Mt 12,12) .
343 Človek je vrcholom stvoriteľského diela. (355) Inšpirovaný opis stvorenia to vyjadruje tak, že jasne odlišuje stvorenie človeka od stvorenia ostatných tvorov.
344 Medzi všetkými stvoreniami jestvuje vzájomný vzťah, lebo všetky majú toho istého Stvoriteľa a všetky sú zamerané na jeho slávu: (293, 1939, 2416)
„Buď pochválený, môj Pane, so všetkými tvojimi stvoreniami,
najmä za pána brata Slnko,
ktoré je deň a ty nás ním osvetľuješ.
A ono je krásne a žiari veľkým jasom:
je znakom teba, Najvyšší…
Buď pochválený, (1218) môj Pane, za sestru Vodu,
ktorá je veľmi užitočná a ponížená,
vzácna a čistá…
Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru, matku Zem,
ktorá nás udržiava a živí
a rodí rozličné plody
s pestrými kvetmi a trávou…
Chváľte a zvelebujte môjho Pána,
ďakujte mu a slúžte mu
s veľkou pokorou.“
345 Sobota – koniec diela „šiestich dní“. (2168) Posvätný text hovorí: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil.“ „Takto boli ukončené nebo a zem“ a Boh „v siedmy deň odpočíval… požehnal siedmy deň… a zasvätil ho“ (Gn 2,1-3) . Tieto inšpirované slová sú bohaté na spasiteľné ponaučenia:
346 Boh pri stvorení položil základ a dal zákony, (2169) ktoré ostávajú nezmenené, o ktoré sa bude môcť veriaci s dôverou oprieť a ktoré mu budú znakom a zárukou neochvejnej vernosti, s akou Boh zachováva zmluvu. Človek však tomuto základu musí zostať verný a rešpektovať zákony, ktoré doň vpísal Stvoriteľ.
347 Stvorenie sa uskutočnilo so zreteľom na sobotu, (1145-1152) a teda na kult a adoráciu Boha. Kult je vpísaný do poriadku stvorenia. „Ničomu nech sa nedáva prednosť pred kultom Boha – Nihil operi Dei praeponatur,“ hovorí regula svätého Benedikta, a tak určuje správny poriadok ľudských záujmov.
348 Sobota je v srdci zákona Izraela. (2172) Zachovávať prikázania znamená zhodovať sa s Božou múdrosťou a vôľou, ktoré sa prejavujú v diele Božieho stvorenia.
349 Ôsmy deň. Ale pre nás svitol nový deň: (2174) deň Kristovho zmŕtvychvstania. Siedmy deň zakončuje prvé stvorenie. Na ôsmy deň sa začína nové stvorenie. Takto dielo stvorenia vrcholí (1046) v ešte väčšom diele vykúpenia. Prvé stvorenie má svoj zmysel a vrchol v novom stvorení v Kristovi, ktorého jas prevyšuje jas prvého stvorenia.
