Listovať v Katechizme

TRADÍCIA MODLITBY


DRUHÁ KAPITOLA
TRADÍCIA MODLITBY

2650 Modlitba sa neobmedzuje na spontánny prejav vnútorného podnetu: aby sa človek modlil, musí to aj chcieť. Nestačí ani vedieť, čo o modlitbe zjavuje Sväté písmo, ale treba sa aj naučiť modliť sa. A práve prostredníctvom živého podania (posvätnej Tradície) (75) Duch Svätý učí Božie deti modliť sa vo veriacej a modliacej sa Cirkvi.

2651 Tradícia kresťanskej modlitby (694) je jednou z foriem zveľaďovania Tradície viery, a to najmä kontempláciou a štúdiom veriacich, ktorí vo svojom srdci zachovávajú udalosti a slová ekonómie spásy, ako aj ich hlbokým chápaním duchovných skutočností, ktoré zakusujú.

1. článok
PRI PRAMEŇOCH MODLITBY

2652 Duch Svätý je „živá voda“, (694) ktorá v modliacom sa srdci „prúdi do večného života“ (Jn 4,14) . On nás učí prijímať ju zo samého prameňa, ktorým je Kristus. A v kresťanskom živote sú pramene, kde nás Kristus očakáva, aby nás napojil Duchom Svätým.

BOŽIE SLOVO

2653 Cirkev „naliehavo a osobitným spôsobom vyzýva (133) všetkých veriacich…, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli ,vznešenosť poznania Krista Ježiša‘ (Flp 3,8) … Čítanie Svätého písma má sprevádzať modlitba, aby sa nadviazal rozhovor medzi Bohom a človekom. (1100) Lebo ,keď sa modlíme prihovárame sa jemu, a keď čítame Božie výroky, počúvame jeho‘.“

2654 Otcovia duchovného života, parafrázujúc Mt 7, 7, takto zhŕňajú dispozície srdca, ktoré sa v modlitbe živí Božím slovom: „Hľadajte čítaním a nájdete rozjímaním; klopte modlitbou a otvorí sa vám kontempláciou.

LITURGIA CIRKVI

2655 Poslanie Krista a Ducha Svätého, (1073) ktorý vo sviatostnej liturgii Cirkvi ohlasuje, sprítomňuje a sprostredkuje tajomstvo spásy, pokračuje v srdci, ktoré sa modlí. Otcovia duchovného života (368) niekedy prirovnávajú srdce k oltáru. Modlitba zvnútorňuje a osvojuje si liturgiu počas jej slávenia i po ňom. Ba aj keď sa modlitba koná „v skrytosti“ (Mt 6,6) , je vždy modlitbou Cirkvi, je spoločenstvom s Najsvätejšou Trojicou.

TEOLOGÁLNE (BOŽSKÉ) ČNOSTI (1812-1829)

2656 Do modlitby sa vstupuje tak, ako sa vstupuje do liturgie – tesnou bránou viery. Prostredníctvom znakov Pánovej prítomnosti hľadáme jeho tvár a túžime po nej, chceme počúvať a zachovávať jeho slovo.

2657 Duch Svätý, ktorý nás učí sláviť liturgiu v očakávaní Kristovho návratu, nás vychováva, aby sme sa modlili v nádeji. A naopak, modlitba Cirkvi a osobná modlitba živia v nás nádej. Najmä žalmy nás svojou konkrétnou a pestrou rečou učia skladať našu nádej v Boha: „Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek“ (Ž 40,2) . „Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou“ (Rim 15,13) .

2658 „A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5) . Modlitba, stvárňovaná liturgickým životom, čerpá všetko z lásky, ktorou sme milovaní v Kristovi a ktorá nám dáva schopnosť odpovedať na ňu tak, že milujeme, ako nás on miloval. Láska je zdrojom modlitby. (826) Kto z neho čerpá, dosahuje vrchol modlitby:

„Milujem ťa, Bože môj, a mojou jedinou túžbou je milovať ťa až do posledného dychu môjho života. Milujem ťa, Bože môj, nekonečne hodný milovania, a radšej chcem zomrieť, milujúc ťa, ako žiť, a nemilovať ťa. Milujem ťa, Pane, a prosím ťa len o jednu milosť, aby som ťa mohol milovať večne… Bože môj, ak môj jazyk nemôže v každej chvíli povedať, že ta milujem, chcem, aby ti to opakovalo moje srdce pri každom mojom dychu.“

„DNES“

2659 Učíme sa modliť (1165) v istých chvíľach, keď počúvame Pánovo slovo a keď máme účasť na jeho veľkonočnom tajomstve. Ale jeho Duch je nám daný v každom čase, v udalostiach každého dňa, (2837) aby v nás vzbudil modlitbu. Ježišovo učenie o modlitbe k nášmu Otcovi (305) je na tej istej rovine ako učenie o prozreteľnosti: čas je v rukách Otca. Stretávame sa s ním v prítomnosti, nie včera, ani zajtra, ale dnes: „Čujte dnes jeho hlas: ,Nezatvrdzujte svoje srdcia…‘“ (Ž 95,8) .

2660 Modliť sa v udalostiach každého dňa a každej chvíle je jedno z tajomstiev Kráľovstva, ktoré je zjavené „maličkým“, Kristovým služobníkom chudobným podľa blahoslavenstiev. (2546) Je správne a dobré modliť sa, aby príchod kráľovstva spravodlivosti a pokoja ovplyvňoval beh dejín, (2632) ale je dôležité aj „premiesiť“ modlitbou „cesto“ obyčajných každodenných situácií. Všetky formy modlitby môžu byť tým kvasom, ku ktorému Pán prirovnal Božie kráľovstvo.

Zhrnutie

2661 Prostredníctvom živého podania, Tradície, Duch Svätý v Cirkvi učí Božie deti modliť sa.

2662 Božie slovo, liturgia Cirkvi a čnosti viery, nádeje a lásky sú pramene modlitby.