KKC 257

257 „Svetlo, blažená Trojica, a najpôvodnejšia Jednota! – O lux, beata Trinitas, et principalis Unitas!“ Boh je večná blaženosť, (221) nesmrteľný život, nezapadajúce svetlo: Boh je Láska: Otec, Syn a Duch Svätý. Boh chce slobodne darovať slávu svojho blaženého života. (758) Také je jeho „dobrotivé rozhodnutie“ (Ef 1,9) , ktoré si ešte pred stvorením sveta predsavzal vo svojom milovanom Synovi, a preto nás predurčil, „aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi“ (Ef 1,5) , čiže aby sme sa stali „podobnými obrazu jeho Syna“ (Rim 8,29) skrze „Ducha adoptívneho synovstva“ (Rim 8,15) . Toto rozhodnutie, čiže plán spásy, je milosť, „ktorú sme dostali pred večnými vekmi“ (2Tim 1,9) , a pochádza priamo z trojičnej lásky. Tento plán sa rozvíja v diele stvorenia (292) a po páde v celých dejinách spásy, v poslaní Syna a v poslaní Ducha Svätého, (850) v ktorých pokračuje poslanie Cirkvi.