KKC 2387

2387 Je pochopiteľná dráma človeka, ktorý sa chce obrátiť a žiť podľa evanjelia, a zistí, že musí prepustiť jednu alebo viacero žien, s ktorými sa roky podieľal na manželskom živote. (1610) Ale polygamia (mnohoženstvo) nie je v zhode s morálnym zákonom. Radikálne protirečí manželskému spoločenstvu: „priamo totiž popiera Boží plán, ako bol zjavený na samom začiatku, lebo je v rozpore s rovnakou osobnou dôstojnosťou muža a ženy, ktorí sa v manželstve dávajú jeden druhému s celou, a preto jedinou a výlučnou láskou.“ Kresťan, ktorý predtým žil v mnohoženstve, má z dôvodu spravodlivosti závažnú povinnosť dodržiavať záväzky, ktoré vzal na seba voči svojim bývalým manželkám a voči svojim deťom.