Výsledky hľadania: 963-972
963 Už sme hovorili o úlohe Panny Márie (484-507) v Kristovom tajomstve a v tajomstve Ducha Svätého. (721-726) Teraz treba uvažovať o jej mieste v tajomstve Cirkvi. „Veď Panna Mária… je uznávaná a uctievaná ako pravá Božia a Vykupiteľova Matka…, ba je ,priamo matkou údov [Krista]…, lebo svojou láskou spolupracovala, aby sa v Cirkvi narodili veriaci, ktorí sú údmi tejto Hlavy‘.“ „Mária,… Matka Kristova, aj Matka… Cirkvi.“
964 Máriino poslanie voči Cirkvi je neoddeliteľné od jej spojenia s Kristom a priamo z neho vyplýva. „Toto spojenie Matky so Synom na diele spásy sa prejavuje od chvíle panenského počatia Krista až po jeho smrť.“ Osobitne je zjavné v hodine jeho umučenia:
„Preblahoslavená Panna napredovala na ceste viery (534) a verne vytrvala vo svojom spojení so Synom až po kríž, kde stála nie bez Božieho zámeru; spolu so svojím Jednorodeným veľmi trpela a s materským srdcom sa spojila s jeho obetou, (618) keď s láskou súhlasila s obetovaním obete, ktorú ona porodila; a napokon ju sám Ježiš Kristus umierajúci na kríži dal za matku učeníkovi týmito slovami: ,Žena, hľa tvoj syn‘ (Jn 19,26) .“
965 Po nanebovstúpení svojho Syna Mária „pomáhala svojimi modlitbami pri počiatkoch Cirkvi“. Spolu s apoštolmi a niekoľkými ženami „vidíme… aj Máriu vyprosovať svojimi modlitbami dar Ducha, ktorý ju zatienil už pri zvestovaní“.
966 „Napokon bola Nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá (491) od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“ Nanebovzatie presvätej Panny je výnimočnou účasťou na zmŕtvychvstaní jej Syna a anticipovaním vzkriesenia ostatných kresťanov:
„Pri svojom pôrode si si zachovala panenstvo, pri svojom usnutí si neopustila svet, Bohorodička: dosiahla si prameň života, ty, ktorá si počala živého Boha a svojimi modlitbami oslobodíš naše duše od smrti.“
967 Pretože Panna Mária plne súhlasila s vôľou Otca, s vykupiteľským dielom svojho Syna a s každým vnuknutím Ducha Svätého, je pre Cirkev vzorom viery a lásky. (2679) Preto je „najvynikajúcejším a celkom jedinečným údom Cirkvi,“ ba je uskutočneným obrazom Cirkvi (507) (Ecclesiae typus).
968 Ale jej poslanie voči Cirkvi a celému ľudstvu siaha ešte ďalej. Ona „poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou celkom mimoriadnym spôsobom spolupracovala na Spasiteľovom diele (494) pre obnovu nadprirodzeného života duší. Preto je našou Matkou v poriadku milosti.“
969 „A toto Máriino materstvo (501) v poriadku milosti trvá neprestajne od súhlasu, ktorý s vierou dala pri zvestovaní (149) a bez zaváhania zachovala pod krížom, až kým sa definitívne nezavŕši počet všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, (1370) ale svojím ustavičným orodovaním nám aj naďalej sprostredkúva dary večnej spásy… Preto sa Preblahoslavená Panna vzýva v Cirkvi pod titulmi Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica, Prostrednica.“
970 „Máriino materské poslanie voči ľuďom (2008) však… nijako nezatieňuje ani nezmenšuje jediné Kristovo prostredníctvo, ale ukazuje jeho moc. Lebo každý spasiteľný vplyv Preblahoslavenej Panny… pochádza z nesmiernej hojnosti Kristových zásluh, zakladá sa na jeho prostredníctve, úplne od neho závisí a z neho čerpá všetku svoju účinnosť.“ „Lebo nijaké stvorenie nemožno nikdy postaviť na roveň vteleného Slova a Vykupiteľa. (1545) Ale podobne ako na Kristovom kňazstve majú rozličným spôsobom účasť aj vysvätení služobníci, aj veriaci ľud a ako sa jediná Božia dobrota rozmanitým spôsobom skutočne rozlieva v stvoreniach, tak aj jediné Vykupiteľovo prostredníctvo (308) nevylučuje, ale vzbudzuje mnohorakú spoluprácu tvorov, pochádzajúcu z jediného prameňa.“
971 „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (1172) (Lk 1,48) . „Úcta Cirkvi k Preblahoslavenej Panne Márii patrí k samej podstate kresťanského kultu.“ Preblahoslavenej Panne „Cirkev právom preukazuje osobitný kult. Veď už od najstarších čias sa Preblahoslavená Panna uctieva pod titulom ,Bohorodička‘ a veriaci sa v modlitbách utiekajú pod jej ochranu vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách… Tento kult…, hoci je celkom osobitný, sa podstatne líši od kultu adorácie, ktorý sa preukazuje vtelenému Slovu rovnako ako Otcovi a Duchu Svätému, a nanajvýš ho napomáha.“ Svoje vyjadrenie nachádza v liturgických sviatkoch zasvätených Božej Matke a v mariánskych modlitbách, ako je svätý ruženec, (2678) ktorý je „súhrnom celého evanjelia – totius Evangelii breviarium“.
972 To, čo sme povedali o Cirkvi, o jej pôvode, poslaní a cieli, nemôžeme zakončiť lepšie ako tak, že obrátime pohľad na Máriu, (773) aby sme na nej kontemplovali, čo je Cirkev vo svojom tajomstve, na svojej „ceste viery“, a čím bude vo vlasti po skončení svojho putovania, kde ju „na slávu Najsvätejšej a nedeliteľnej Trojice“ „v spoločenstve všetkých svätých“ očakáva tá, ktorú si Cirkev uctieva ako Matku svojho Pána a ako svoju vlastnú Matku: (829)
„Medzitým však Ježišova matka, podobne ako v nebi – už oslávená s telom i dušou – je obrazom a počiatkom Cirkvi, ktorá sa má zavŕšiť v budúcom veku, tak tu na zemi, kým nepríde Pánov deň, svieti putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy.“ (2853)
