„VERÍM V ODPUSTENIE HRIECHOV“
10. článok
„VERÍM V ODPUSTENIE HRIECHOV“
976 Apoštolské vyznanie viery spája vieru v odpustenie hriechov s vierou v Ducha Svätého, ale aj s vierou v Cirkev a v spoločenstvo svätých. Keď zmŕtvychvstalý Kristus dal svojim apoštolom Ducha Svätého, udelil im aj svoju božskú moc odpúšťať hriechy: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,22-23) .
(Druhá časť Katechizmu sa bude výslovne zaoberať odpustením hriechov prostredníctvom krstu, sviatosti pokánia a iných sviatostí, najmä Eucharistie. Na tomto mieste teda postačí v krátkosti pripomenúť niektoré základné prvky.)
I. Jeden krst na odpustenie hriechov (1263)
977 Náš Pán spojil odpustenie hriechov s vierou a krstom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,15-16) . Krst je prvá a hlavná sviatosť na odpustenie hriechov, lebo nás zjednocuje s Kristom, ktorý bol vydaný za naše hriechy a bol vzkriesený na naše ospravodlivenie, aby sme „žili novým životom“ (Rim 6,4) .
978 „Keď prvý raz vyznávame vieru a sme očistení svätým krstom, dostávame také dokonalé odpustenie, že neostáva nijaká vina, ktorú by bolo treba alebo zotrieť- či už vina zdedená pôvodom, či to, čo sme vlastnou vôľou zanedbali alebo spáchali -, alebo trestom odpykať. Pravda, krstná milosť nikoho neoslobodzuje od nijakej slabosti prirodzenosti, ba skôr… každý z nás musí bojovať proti hnutiam žiadostivosti, (1264) ktorá nás neprestajne podnecuje na hriech.“
979 Kto je v tomto boji s náklonnosťou na zlé dosť silný a bdelý, aby sa vyhol každému zraneniu hriechom? „Keďže teda bolo potrebné, aby Cirkev mala moc odpúšťať hriechy (1446) aj iným spôsobom než sviatosťou krstu, boli jej zverené kľúče od nebeského kráľovstva, aby sa nimi mohli odpustiť hriechy každému kajúcnikovi, aj keby hrešil až do posledného dňa života.“
980 Pokrstený sa teda môže zmieriť s Bohom (1422-1484) a s Cirkvou sviatosťou pokánia:
„Cirkevní Otcovia právom nazvali pokánie ,akýmsi namáhavým krstom‘, Táto sviatosť pokánia je však taká potrebná na spásu pre tých, čo po krste padli, ako je potrebný sám krst pre tých, čo ešte nie sú znovuzrodení.“
II. Moc kľúčov
981 Kristus po svojom zmŕtvychvstaní poslal apoštolov, aby v jeho mene hlásali „všetkým národom, počnúc od Jeruzalema,… pokánie na odpustenie hriechov“ (Lk 24,47) . Apoštoli a ich nástupcovia vykonávajú túto „službu zmierenia“ (2Kor 5,18) nielen tým, že ohlasujú ľuďom Božie odpustenie, ktoré nám zaslúžil Kristus, (1444) vyzývajúc ich, aby sa obrátili a verili, ale aj tým, že im krstom udeľujú odpustenie hriechov a že ich zmierujú s Bohom a s Cirkvou vďaka moci kľúčov, ktorú dostali od Krista:
Cirkev „dostala kľúče od nebeského kráľovstva, (553) aby sa v nej skrze Kristovu krv, pôsobením Ducha Svätého, odpúšťali hriechy. V tejto Cirkvi opäť ožíva duša, ktorá bola mŕtva následkom hriechov, aby žila s Kristom, ktorého milosťou sme boli spasení.“
982 Nejestvuje hriech, aj keby bol akokoľvek ťažký, (1463) ktorý by svätá Cirkev nemohla odpustiť. „Nik nie je taký zlý a hriešny, aby nemohol s istotou dúfať v odpustenie, ak úprimne ľutuje svoje poklesky.“ (605) Kristus, ktorý zomrel za všetkých ľudí, chce, aby v jeho Cirkvi boli vždy otvorené brány odpustenia každému, kto sa zrieka hriechu.
983 Katechéza sa má usilovať prebudiť a udržiavať vo veriacich vieru (1442) v neporovnateľnú veľkosť daru, ktorý dal zmŕtvychvstalý Kristus svojej Cirkvi: poslanie a moc skutočne odpúšťať hriechy službou apoštolov a ich nástupcov:
„Pán chce, aby jeho učeníci mali čo najväčšiu moc; (1465) chce, aby jeho úbohí služobníci konali v jeho mene, čo konal on, keď bol tu na zemi.“
„[Kňazi] dostali moc, akú Boh nedal ani anjelom, ani archanjelom… A preto čokoľvek kňazi konajú na zemi, Boh potvrdzuje v nebi.“
„Keby v Cirkvi nebolo [odpustenie hriechov], nebolo by nijakej nádeje; keby v Cirkvi nebolo odpustenie hriechov, nebolo by nijakej nádeje na budúci život a na večné oslobodenie. Vzdávame vďaky Bohu, ktorý dal svojej Cirkvi tento dar.“
Zhrnutie
984 Vyznanie viery spája „odpustenie hriechov“ s vyznaním viery v Ducha Svätého. Zmŕtvychvstalý Kristus totiž zveril apoštolom moc odpúšťať hriechy, keď im dal Ducha Svätého.
985 Krst je prvá a hlavná sviatosť na odpustenie hriechov: zjednocuje nás s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, a dáva nám Ducha Svätého.
986 Cirkev má z Kristovej vôle moc odpúšťať pokrsteným hriechy a vykonáva ju prostredníctvom biskupov a kňazov zvyčajne vo sviatosti pokánia.
987 „Tak kňazi, ako aj sviatosti na odpustenie hriechov [sú] akoby nástroje…, ktorými Kristus Pán, jediný pôvodca a darca spásy, spôsobuje v nás odpustenie hriechov a ospravodlivenie.“
