KKC 2737

2737 „Nič nemáte, lebo neprosíte. Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti“ (Jak 4,2-3) . Ak prosíme so srdcom rozdeleným, „cudzoložným“, Boh nás nemôže vypočuť, lebo chce naše dobro, náš život. „Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: ,Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva?‘“ (Jak 4,5) . Náš Boh je na nás „žiarlivý“, čo je znakom, že jeho láska je pravdivá. Vniknime do túžby jeho Ducha a budeme vypočutí:

„Nevyžaduj hneď [vypočutie] prosby, akoby si mal na to právo; chce ti totiž preukázať oveľa viac dobrodení, ak vytrváš v modlitbe.“

Boh chce, „aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní prijať to, čo nám chce dať“.