Výsledky hľadania: 992-1004
992 Vzkriesenie mŕtvych zjavoval Boh svojmu ľudu postupne. Nádej na telesné vzkriesenie mŕtvych sa presadila ako vnútorný dôsledok viery v Boha, Stvoriteľa celého človeka, duše i tela. (297) Stvoriteľ neba a zeme je aj ten, ktorý verne dodržiava svoju zmluvu s Abrahámom a jeho potomstvom. V tejto dvojitej perspektíve sa začne prejavovať viera vo vzkriesenie. Machabejskí mučeníci vyznávajú pri svojom mučení:
„Pán vesmíru, pre ktorého zákony umierame, vzkriesi nás pre večný život“ (2Mach 7,9) . „Pod ľudským násilím spokojne zomiera ten, komu Boh vlieva nádej, že ho opäť vzkriesi“ (2Mach 7,14) .
993 Farizeji a mnohí Pánovi súčasníci očakávali vzkriesenie. (575) Ježiš ho s istotou učí. Saducejom, ktorí ho popierajú, odpovedá: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc?“ (Mk 12,24) . Viera vo vzkriesenie sa zakladá na viere v Boha, (205) ktorý „nie je Bohom mŕtvych, ale živých“ (Mk 12,27) .
994 Ba viac, Ježiš spája vieru vo vzkriesenie so svojou osobou: „Ja som vzkriesenie a život“ (Jn 11,25) . Sám Ježiš vzkriesi v posledný deň tých, ktorí v neho uverili a ktorí jedli jeho telo a pili jeho krv. (646) Už teraz dáva znamenie a záruku vzkriesenia, keď vracia život niektorým mŕtvym a tým zvestuje svoje vlastné zmŕtvychvstanie, ktoré však bude patriť do iného poriadku. O tejto jedinečnej udalosti hovorí ako o „znamení proroka Jonáša“ (Mt 12,39) , ako o znamení chrámu: (652) predpovedá, že vstane z mŕtvych na tretí deň po tom, čo ho zabijú.
995 Byť Kristovým svedkom znamená byť „svedkom jeho zmŕtvychvstania“ (860) (Sk 1,22) , patriť k tým, čo „s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili“ (Sk 10,41) . Kresťanská nádej na vzkriesenie je plne poznačená stretnutiami so zmŕtvychvstalým Kristom. (655) Vstaneme z mŕtvych ako on, s ním a skrze neho.
996 Kresťanská viera vo vzkriesenie (643) sa už od začiatku stretala s nepochopením a odporom. „V ničom inom sa neprotirečí kresťanskej viere tak silno, tak tvrdošijne, tak vytrvalo a vášnivo, ako keď ide o vzkriesenie tela.“ Veľmi všeobecne sa prijíma, že život ľudskej osoby pokračuje po smrti duchovným spôsobom. Ako však uveriť, že by toto tak zjavne smrteľné telo mohlo byť vzkriesené pre večný život?
997 Čo znamená „vstať z mŕtvych“? Pri smrti, teda pri oddelení duše od tela, telo človeka podlieha rozkladu, kým jeho duša ide v ústrety Bohu, (366) i keď ešte očakáva, že sa spojí so svojím osláveným telom. Boh vo svojej všemohúcnosti definitívne dá nášmu telu neporušiteľný život, keď ho mocou Ježišovho zmŕtvychvstania spojí s našou dušou.
998 Kto vstane z mŕtvych? (1038) Všetci ľudia, ktorí zomreli: „Tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie“ (Jn 5,29) .
999 Ako? Kristus vstal z mŕtvych so svojím vlastným telom. (640) „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja“ (Lk 24,39) . Nevrátil sa však do pozemského života. (645) Takisto v ňom „všetci vstanú z mŕtvych so svojím vlastným telom, ktoré majú teraz“, ale toto telo bude pretvorené na oslávené telo, na „telo duchovné“ (1Kor 15,44) :
„Ale niekto povie: ,Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?‘ Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno…; seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné;… mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní… Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť“ (1Kor 15,35-37.42.52-53) .
1000 Toto „ako“ (spôsob, akým sa odohrá vzkriesenie) (647) prevyšuje našu predstavu a naše chápanie. Je prístupné iba vo viere. Ale naša účasť na Eucharistii je už predzvesťou premenenia nášho tela Kristom.
„Ako chlieb, ktorý pochádza zo zeme, keď prijal vzývanie Boha, už nie je obyčajným chlebom, ale Eucharistiou, ktorá sa skladá z dvoch skutočností: pozemskej a nebeskej, aj naše telá, keď prijímajú Eucharistiu, (1405) už nie sú porušiteľné, lebo majú nádej na vzkriesenie.“
1001 Kedy? Definitívne „v posledný deň“ (1038) (Jn 6,39-40.44.54;11,24) , „na konci sveta“. (673) Vzkriesenie mŕtvych je totiž úzko spojené s Kristovým druhým príchodom (parúziou):
„Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví“ (1Sol 4,16) .
1002 Ak je pravda, že nás Kristus vzkriesi „v posledný deň“, je pravda aj to, že sme už určitým spôsobom vzkriesení s Kristom. Veď vďaka Duchu Svätému je kresťanský život už tu na zemi účasťou na Kristovej smrti (655) a na jeho zmŕtvychvstaní:
„S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych… Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha“ (Kol 2,12;3,1) .
1003 Veriaci, krstom zjednotení s Kristom, majú už skutočne účasť na nebeskom živote vzkrieseného Krista, ale tento život zostáva „s Kristom ukrytý v Bohu“ (1227) (Kol 3,3) . „S ním nás [Boh] vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi“ (2796) (Ef 2,6) . Keďže sa v Eucharistii živíme jeho telom, už patríme ku Kristovmu telu. A keď v posledný deň vstaneme z mŕtvych, zjavíme sa aj my „s ním v sláve“ (Kol 3,4) .
1004 V očakávaní toho dňa telo a duša veriaceho majú už účasť na dôstojnosti byť „v Kristovi“. (364) Z toho vyplýva, že treba mať v úcte vlastné telo, ale aj telo blížneho, najmä keď trpí: (1397)
„Ale telo… je pre Pána a Pán pre telo. A Boh aj Pána vzkriesil a vzkriesi aj nás svojou mocou. Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi?… Nepatríte sebe… Oslavujte teda Boha vo svojom tele“ (1Kor 6,13-15.19-20) .
