Výsledky hľadania: 668-672
668 „Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými“ (Rim 14,9) . Kristovo nanebovstúpenie znamená, že jeho ľudská prirodzenosť má účasť na moci a autorite samého Boha. Ježiš Kristus je Pán: má všetku moc na nebi i na zemi. (450) Je vyvýšený „nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo“, lebo Otec mu „všetko… položil pod nohy“ (Ef 1,21-22) . Kristus je Pán vesmíru a dejín. V ňom dejiny človeka, ako aj celé stvorenie nachádzajú svoje „zjednotenie ako v hlave“ (518) (recapitulatio) svoje transcendentné zavŕšenie.
669 Kristus ako Pán je aj Hlavou Cirkvi, ktorá je jeho telom. (792) Hoci bol povýšený do neba a oslávený, (1088) a tak dokonale splnil svoje poslanie, zostáva tu na zemi vo svojej Cirkvi. Vykúpenie je zdrojom moci, ktorú Kristus v sile Ducha Svätého vykonáva nad Cirkvou. „Cirkev, čiže Kristovo kráľovstvo už teraz tajomne prítomné,“ (541) „je zárodkom a počiatkom tohto kráľovstva na zemi“.
670 Po nanebovstúpení Boží plán vstúpil do obdobia svojho zavŕšenia. „Je tu“ už „posledná hodina“ (1Jn 2,18) . „Už k nám teda prišli posledné časy a obnova sveta je neodvolateľne stanovená (1042) a už na tomto svete sa určitým spôsobom skutočne anticipuje, lebo Cirkev sa už na tejto zemi vyznačuje pravou, hoci nedokonalou svätosťou.“ (825) Kristovo kráľovstvo už prejavuje svoju prítomnosť zázračnými znameniami, (547) ktoré sprevádzajú jeho ohlasovanie Cirkvou.
671 Kristovo kráľovstvo je už prítomné v jeho Cirkvi, ale ešte nie je zavŕšené príchodom Kráľa na túto zem „s mocou a veľkou slávou“ (Lk 21,27) . Toto Kráľovstvo ešte napádajú zlé mocnosti, hoci už Kristova Veľká noc v základe nad nimi zvíťazila. (1043) Až kým mu nebude všetko podrobené, „kým nebudú nové nebesia a nová zem, (769, 773) na ktorých prebýva spravodlivosť, nesie putujúca Cirkev vo svojich sviatostiach a ustanovizniach, ktoré patria k tomuto veku, tvárnosť tohto sveta, ktorá sa pomíňa, a sama žije uprostred stvorení, ktoré vzdychajú a zvíjajú sa v pôrodných bolestiach až doteraz a očakávajú zjavenie Božích detí“. (1043, 2046) Preto sa kresťania modlia, najmä pri slávení Eucharistie, aby urýchlili Kristov druhý príchod, (2817) keď ho vzývajú: „Príď, Pane“ (Zjv 22,20) .
672 Kristus pred svojím nanebovstúpením povedal, že ešte neprišla chvíľa slávneho nastolenia mesiášskeho kráľovstva očakávaného Izraelom, ktoré malo podľa prorokov priniesť všetkým ľuďom definitívny poriadok spravodlivosti, lásky a pokoja. (732) Terajší čas je podľa Pánových slov časom Ducha a svedectva, ale je to aj čas poznačený ešte „ťažkosťami“ a skúškou zla, ktorá nešetrí ani Cirkev (2612) a ktorou sa začínajú boje posledných dní. Je to čas očakávania a bdenia.
