Výsledky hľadania: 791,%20873
798 Ducha Svätého „treba považovať za princíp (737) [základ] každej životnej a vskutku spásonosnej činnosti vo všetkých častiach tela“. (1091-1109) On mnohorakým spôsobom buduje celé telo v láske: prostredníctvom Božieho slova, ktoré „má moc budovať“ (Sk 20,32) ; prostredníctvom krstu, ktorým utvára Kristovo telo; prostredníctvom sviatostí, ktoré Kristovým údom dávajú vzrast a uzdravujú ich; prostredníctvom milosti udelenej apoštolom, ktorá vyniká medzi jeho darmi; prostredníctvom čností, ktoré uschopňujú konať dobré skutky; a nakoniec prostredníctvom rozličných osobitných milostí (791) (nazývaných „charizmy“), ktorými robí veriacich „schopnými a ochotnými podujať sa na rozmanité diela a úlohy užitočné na obnovu a ďalšie budovanie Cirkvi“.
814 Táto jediná Cirkev sa však už od začiatku predstavuje s veľkou rozmanitosťou, ktorá pochádza z rôznosti Božích darov (791, 873) a zároveň z množstva osôb, ktoré ich dostávajú. V jednote Božieho ľudu sa zhromažďujú rozdielnosti národov a kultúr. (1202) Medzi členmi Cirkvi jestvuje rozličnosť darov, úloh, podmienok a spôsobov života; „v spoločenstve Cirkvi oprávnene jestvujú partikulárne cirkvi, ktoré majú vlastné tradície“. (832) Veľké bohatstvo tejto rozmanitosti nie je v protiklade s jednotou Cirkvi. No hriech a ťarcha jeho následkov neprestajne ohrozujú dar jednoty. Preto apoštol Pavol musí povzbudzovať, aby sa zachovala „jednota ducha vo zväzku pokoja“ (Ef 4,3) .
1937 Tieto rozdiely patria do Božieho plánu. (340) Boh chce, aby každý dostával od druhých, čo potrebuje, a aby sa tí, čo majú osobitné „talenty“, podelili s ich dobrodeniami s tými, ktorí to potrebujú. (791) Rozdiely pobádajú a často zaväzujú ľudí k veľkodušnosti, dobroprajnosti a podeleniu sa; podnecujú kultúry, aby sa navzájom obohacovali: (12202)
„Rozdeľujem čnosti tak rozdielne, že nedám každému všetky, ale jednu dám jednému, inú druhému… Jednému dám predovšetkým lásku, druhému spravodlivosť, jednému poníženosť, druhému živú vieru… A tak som dal mnohé dary a milosti čností a iných duchovných a časných darov tak rozdielne, že som neudelil všetko iba jednej osobe, aby ste nevyhnutne mali príležitosť preukazovať si jeden druhému lásku;… chcel som, aby jeden potreboval druhého a aby všetci boli mojimi služobníkmi pri rozdeľovaní milostí a darov, ktoré dostali odo mňa.“
