KKC 2057

2057 Dekalóg (Desatoro) (2084) sa má chápať predovšetkým v kontexte exodu (východu z Egypta), ktorý je veľkou udalosťou Božieho vyslobodenia stojacou v centre Starej zmluvy. Či sú prikázania („desať slov“) formulované ako negatívne príkazy, zákazy, alebo ako pozitívne prikázania (ako je: „Cti svojho otca a svoju matku“), poukazujú na podmienky života oslobodeného od otroctva hriechu. Desatoro je cestou života:

„Prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa“ (Dt 30,16) .

Táto oslobodzujúca sila Desatora sa prejavuje (2170) napríklad v prikázaní o sobotnom odpočinku, ktorý je určený aj cudzincom a otrokom:

„Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom“ (Dt 5,15) .