Výsledky hľadania: 272,%20539
412 Ale prečo Boh nezabránil prvému človekovi zhrešiť? (310, 395) Svätý Lev Veľký odpovedá: „Nevýslovnou Kristovou milosťou sme dostali väčšie dobrá, ako sme stratili diablovou závisťou.“ A svätý Tomáš Akvinský tvrdí: „Nič nebráni tomu, aby po hriechu bola ľudská prirodzenosť povznesená k niečomu vyššiemu. (272) Boh totiž dopúšťa, aby sa stalo zlo, aby z neho vyvodil niečo lepšie. Preto sa v Rim 5, 20 hovorí: ,Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť.‘ A preto aj pri požehnaní veľkonočnej sviece sa hovorí: ,Ó šťastná vina, (1994) ktorá sa stala hodná mať takého vznešeného Vykupiteľa!‘“
609 Keďže si Ježiš vo svojom ľudskom srdci osvojil Otcovu lásku k ľuďom, (478) „miloval ich do krajnosti“ (Jn 13,1) , lebo „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13) . Takto sa v jeho utrpení a smrti (515) stala jeho ľudská prirodzenosť slobodným a dokonalým nástrojom jeho božskej lásky, ktorá chce spásu ľudí. A vskutku dobrovoľne prijal svoje utrpenie a smrť z lásky k svojmu Otcovi a k ľuďom, (272, 539) ktorých chce Otec spasiť: „Nik mi ho [život] neberie, ja ho dávam sám od seba“ (Jn 10,18) . Odtiaľ tá zvrchovaná sloboda Božieho Syna, keď ide dobrovoľne na smrť.
648 Kristovo zmŕtvychvstanie je predmetom viery, (258) pretože je transcendentným zásahom samého Boha do stvorenia a do dejín. (989) V zmŕtvychvstaní pôsobia tri božské osoby spoločne a zároveň prejavujú svoju osobitosť. Uskutočnila ho moc Otca, ktorý „vzkriesil“ (Sk 2,24) Krista, svojho Syna, a takto dokonale uviedol jeho ľudskú prirodzenosť (663) – spolu s jeho telom – do Najsvätejšej Trojice. Ježiš je definitívne zjavený ako Boží Syn (445) s mocou podľa Ducha svojím vzkriesením z mŕtvych. (272) Svätý Pavol kladie dôraz na prejav Božej moci pôsobením Ducha, ktorý oživil Ježišovu zosnulú ľudskú prirodzenosť a povýšil ju do osláveného stavu Pána.
