Výsledky hľadania: 2407-2418
2407 V hospodárskej oblasti si rešpektovanie ľudskej dôstojnosti vyžaduje praktizovanie čnosti miernosti, (1809) aby sa miernila pripútanosť k dobrám tohto sveta, čnosti spravodlivosti, (1807) aby sa chránili práva blížneho a dalo sa mu, čo mu patrí, a solidárnosti (1839) podľa zlatého pravidla a podľa štedrosti Pána, ktorý, „hoci bol bohatý, stal sa pre“ nás „chudobným“, aby sme sa my „jeho chudobou obohatili“ (2Kor 8,9) .
2408 Siedme prikázanie zakazuje krádež, to jest neoprávnené prisvojenie si cudzieho vlastníctva proti rozumnej vôli majiteľa. Nie je krádežou, ak sa dá predpokladať jeho súhlas alebo ak je odmietnutie v rozpore s rozumom a všeobecným určením dobier. Taký je prípad zjavnej a naliehavej potreby, keď jediným prostriedkom, ako uspokojiť bezprostredné a základné potreby (jedlo, prístrešie, odev a pod.), je mať k dispozícii a použiť cudzie dobrá.
2409 Každý spôsob neoprávneného prisvojenia a ponechania si cudzieho vlastníctva, aj keď to neprotirečí nariadeniam civilného zákona, je proti siedmemu prikázaniu. Napríklad vedome si ponechať požičané veci alebo nájdené predmety, podvádzať pri obchodovaní, (1867) platiť nespravodlivé mzdy, zvyšovať ceny, špekulujúc s nevedomosťou alebo núdzou druhých.
Morálne nedovolené sú aj: špekulácia, ktorou niekto umelo mení ocenenie majetku s cieľom ťažiť z toho výhodu na škodu druhého; podplácanie ktorým sa mení úsudok tých, čo majú rozhodovať podľa práva; privlastnenie si a súkromné používanie spoločného majetku nejakého podniku; zle vykonané práce; daňový podvod; falšovanie šekov a faktúr; prehnané výdavky a plytvanie. Úmyselne poškodzovať súkromný alebo verejný majetok je proti morálnemu zákonu a vyžaduje si odškodnenie.
2410 Sľuby treba plniť a zmluvy dôsledne zachovávať (2101) v takej miere, v akej je prijatý záväzok morálne spravodlivý. Značná časť hospodárskeho a sociálneho života závisí od hodnoty zmlúv medzi fyzickými a právnickými osobami. Také sú napríklad obchodné zmluvy o predaji a nákupe; nájomné a pracovné zmluvy. Každú zmluvu treba uzatvárať a dodržiavať s čestným úmyslom.
2411 Zmluvy podliehajú výmennej (komutatívnej) spravodlivosti, (1807) ktorá riadi výmeny medzi osobami a inštitúciami pri presnom rešpektovaní ich práv. Výmenná spravodlivosť prísne zaväzuje; vyžaduje ochranu vlastníckych práv; platenie dlžôb a plnenie slobodne uzavretých záväzkov. Bez výmennej spravodlivosti nie je možná nijaká iná forma spravodlivosti.
Výmenná spravodlivosť (iustitia commutativa) sa rozlišuje od zákonnej spravodlivosti (iustitia legalis), ktorá sa týka toho, čím je občan zaviazaný voči spoločnosti, a od rozdeľujúcej spravodlivosti (iustitia distributiva), ktorá riadi to, čím je spoločnosť zaviazaná voči občanom úmerne k ich daniam a potrebám.
2412 Na základe výmennej spravodlivosti (1459) náprava spáchanej nespravodlivosti vyžaduje vrátenie odcudzeného dobra jeho majiteľovi:
Ježiš chváli Zacheja za jeho rozhodnutie: „Ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“ (Lk 19,8) . Tí, čo sa priamo alebo nepriamo zmocnili cudzieho vlastníctva, sú povinní ho vrátiť alebo dať rovnocennú náhradu (2487) v naturáliách alebo v peniazoch, ak vec už zanikla, a takisto nahradiť aj výnos a výhody, ktoré by bol z neho majiteľ oprávnene získal. Rovnako sú povinní vrátiť úmerne k svojej zodpovednosti a k svojmu zisku všetci tí, čo nejakým spôsobom mali účasť na krádeži alebo z nej vedome mali osoh; napríklad tí, čo ju nariadili alebo pri nej pomáhali, alebo skrývali ukradnutú vec.
2413 Hazardné hry (hra v karty a i.) alebo stávky nie sú samy osebe v rozpore so spravodlivosťou. Stávajú sa morálne neprípustnými, keď zbavujú človeka toho, čo mu je potrebné na uspokojenie jeho potrieb a potrieb iných. Hráčska vášeň je vystavená nebezpečenstvu, že sa stane ťažkým otroctvom. Nečestne sa staviť alebo podvádzať pri hre je morálne závažnou vecou (materia gravis), ibaže by spôsobená škoda bola taká malá, že ten, kto ju utrpel, by ju rozumne nemohol pokladať za značnú.
2414 Siedme prikázanie (2297) zakazuje činy alebo podujatia, ktoré z akéhokoľvek dôvodu, sebeckého alebo ideologického, obchodného alebo totalitného, vedú k zotročovaniu ľudí, k neuznávaniu ich osobnej dôstojnosti, k ich kupovaniu, predávaniu alebo výmene, akoby boli tovarom. Redukovať ľudí násilím na úžitkovú hodnotu alebo zdroj zisku je hriechom proti dôstojnosti osôb a ich základným právam. Svätý Pavol nariadil kresťanskému pánovi, aby prijal svojho kresťanského otroka „už nie ako otroka, ale… ako milovaného brata… i podľa tela aj v Pánovi“ (Flm 16) .
2415 Siedme prikázanie vyžaduje rešpektovanie (226, 358) neporušiteľnosti stvorenstva. Zvieratá, ako aj rastliny a neživé bytosti sú určené na spoločné dobro minulého, terajšieho i budúceho ľudstva. Využívanie nerastných, rastlinných a živočíšnych zdrojov sveta nemožno oddeľovať od rešpektovania morálnych požiadaviek. Vláda nad neživými a nad inými živými bytosťami, ktorú dal Stvoriteľ človekovi, nie je absolútna; (373) je vymedzená starostlivosťou o kvalitu života blížneho, vrátane budúcich generácií; vyžaduje posvätnú úctu k neporušiteľnosti stvorenstva. (378)
2416 Zvieratá sú Božie tvory. Boh ich zahŕňa svojou prozreteľnou starostlivosťou. Už svojím jestvovaním ho velebia a oslavujú. Aj ľudia majú byť k nim láskaví. (344) Je vhodné si pripomenúť, s akou ohľaduplnosťou zaobchádzali so zvieratami svätí, ako svätý František Assiský alebo svätý Filip Neri.
2417 Boh zveril zvieratá do správy tomu, ktorého stvoril na svoj obraz. Je teda oprávnené používať zvieratá na pokrm a zhotovovanie šatstva. Možno ich udomácniť, aby pomáhali človekovi pri jeho prácach a v jeho voľnom čase. Lekárske a vedecké pokusy na zvieratách sú morálne prijateľné, ak zostávajú v rozumných medziach a prispievajú k liečeniu ľudí alebo k záchrane ľudských životov. (2234)
2418 Protirečí ľudskej dôstojnosti zvieratá zbytočne trápiť a márniť ich životy. Rovnako je nedôstojné utrácať na ne sumy peňazí, ktoré by mali prednostne zmierňovať ľudskú biedu. (2234) Zvieratá možno mať rád, ale nemá sa na ne zameriavať láska, ktorá patrí len ľuďom.
