Výsledky hľadania: 2302-2317
2302 Keď náš Pán pripomína prikázanie „Nezabiješ!“ (Mt 5,21) , požaduje tým pokoj srdca a poukazuje na nemorálnosť (1765) vražedného hnevu a nenávisti:
Hnev je túžba po pomste. „Túžiť po pomste, aby sa spôsobilo zlo tomu, koho treba potrestať, je nedovolené.“ Ale je chvályhodné uložiť zadosťučinenie, „aby sa napravili chyby a zachovalo dobro spravodlivosti“. Ak hnev zachádza až do vedomej a dobrovoľnej túžby zabiť blížneho alebo ho ťažko zraniť, závažne protirečí láske; je smrteľným hriechom. Pán hovorí: „Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá“ (Mt 5,22) .
2303 Úmyselná nenávisť protirečí láske. (2094) Nenávisť k blížnemu je hriechom, ak mu človek vedome a dobrovoľne chce zlo. (1933) Nenávisť k blížnemu je ťažkým hriechom, ak sa mu vedome a dobrovoľne želá veľká škoda. „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,44-45) .
2304 Rešpektovanie ľudského života a jeho rozvoj si vyžadujú mier. (1909) Mier nespočíva iba v tom, že nie je vojna, ani sa neobmedzuje len na zabezpečenie rovnováhy medzi nepriateľskými silami. Mier vo svete sa nemôže dosiahnuť bez ochrany osobného vlastníctva, bez slobodnej komunikácie medzi ľuďmi, bez rešpektovania dôstojnosti osôb i národov a bez vytrvalého pestovania bratstva. Mier je „pokoj poriadku“. (1807) Je „dielom spravodlivosti“ (Iz 32,17) a dôsledkom lásky.
2305 Pozemský mier je obrazom a ovocím pokoja Kristovho, ktorý je „Knieža“ mesiášskeho „pokoja“ (Iz 9,5) . Kristus svojou krvou na kríži „v sebe samom zabil nepriateľstvo“ (1468) (Ef 2,16) , zmieril ľudí s Bohom a urobil zo svojej Cirkvi sviatosť jednoty ľudského pokolenia a jeho zjednotenia s Bohom. „On je náš pokoj“ (Ef 2,14) . A vyhlasuje: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj“ (Mt 5,9) .
2306 Tí, čo sa zriekajú násilných a krvavých akcií a v záujme zachovania ľudských práv používajú obranné prostriedky, (2267) ktoré sú naporúdzi aj tým najslabším, vydávajú svedectvo o evanjeliovej láske, ak sa to nedeje na úkor práv a povinností iných ľudí a spoločností. Oni zákonitým spôsobom svedčia o závažnosti hmotných a morálnych rizík pri použití násilia s jeho pustošením a jeho mŕtvymi.
2307 Piate prikázanie zakazuje úmyselné ničenie ľudského života. Pre zlá a nespravodlivosti, ktoré prináša každá vojna, Cirkev naliehavo vyzýva všetkých modliť sa a pričiniť sa o to, aby nás Božia dobrota oslobodila od odvekého otroctva vojny.
2308 Každý občan a každý vládny činiteľ je povinný pričiniť sa o to, aby sa vyhlo vojnám.
„Dokedy bude jestvovať nebezpečenstvo vojny a bude chýbať kompetentná medzinárodná autorita vybavená primeranou brannou mocou, dovtedy sa nebude môcť uprieť vládam právo na oprávnenú obranu, (2266) ak sa už vyčerpali všetky prostriedky pokojného urovnania.“
2309 Dôsledne treba vziať do úvahy podmienky (2243) oprávnenej obrany vojenskou silou. Takéto rozhodnutie pre svoju závažnosť podlieha prísnym podmienkam morálnej oprávnenosti. Vyžaduje sa, a to súčasne:
— aby škoda spôsobená útočníkom národu alebo spoločenstvu národov bola trvalá, ťažká a istá;
— aby sa všetky ostatné prostriedky, ako tomu urobiť koniec, ukázali nepoužiteľné alebo neúčinné;
— aby sa vyskytli spolu seriózne podmienky na úspech;
— aby použitie zbraní nemalo za následok väčšie zlá a neporiadky, ako je zlo, ktoré sa má odstrániť. Pri hodnotení tejto podmienky veľmi zaváži sila moderných prostriedkov ničenia.
Toto sú tradičné prvky, ktoré sa uvádzajú v učení o takzvanej „spravodlivej vojne“.
Hodnotenie týchto podmienok morálnej oprávnenosti patrí rozvážnemu úsudku tých, ktorí majú zodpovednosť za spoločné dobro. (1897)
2310 Verejná moc má v takomto prípade právo a povinnosť uložiť občanom povinnosti potrebné na národnú obranu.
Tí, čo sa venujú službe vlasti vo vojenskom živote, (2239, 1909) sú služobníkmi bezpečnosti a slobody národov. Ak si správne plnia svoju úlohu, naozajstne prispievajú k spoločnému dobru a k udržaniu pokoja.
2311 Verejná moc sa má spravodlivo postarať o prípady tých, čo z dôvodov svedomia odmietajú používať zbrane. (1782, 1790) Aj oni sú však povinní slúžiť ľudskej spoločnosti v nejakej inej forme.
2312 Cirkev i ľudský rozum potvrdzujú, že počas ozbrojených konfliktov zostáva stále platný morálny zákon. „Aj keby už nanešťastie vznikla vojna, tým samým nie je medzi nepriateľskými stranami všetko dovolené.“
2313 Treba rešpektovať nebojujúcich, ranených vojakov a zajatcov a ľudsky s nimi zaobchádzať.
Akcie, ktoré sa vedome a dobrovoľne podnikajú proti právu národov a jeho všeobecným zásadám, ako aj nariadenia, ktoré ich prikazujú, sú zločinmi. Slepá poslušnosť nie je dostačujúcim dôvodom na ospravedlnenie tých, čo sa takýmto nariadeniam podriaďujú. Preto vyhladenie obyvateľstva, národa alebo národnostnej menšiny treba odsúdiť ako smrteľný hriech. Je morálnou povinnosťou vzoprieť sa rozkazom, (2242) ktoré nariaďujú genocídu.
2314 „Každá vojnová akcia, ktorá bez rozdielu smeruje k zničeniu celých miest alebo rozsiahlych krajov aj s ich obyvateľmi, je zločinom proti Bohu i proti samému človeku, ktorý treba rázne a bez váhania odsúdiť.“ Riziko modernej vojny je v tom, že držiteľom moderných technických zbraní, najmä atómových, biologických alebo chemických, poskytuje príležitosť dopustiť sa takých zločinov.
2315 Hromadenie zbraní sa mnohým javí ako paradoxný spôsob odradenia prípadných protivníkov od vojny. Vidia v ňom najúčinnejší prostriedok na zabezpečenie mieru medzi národmi. Proti takémuto spôsobu odrádzania treba mať vážne morálne výhrady. Preteky v zbrojení nezabezpečujú mier. Nielenže neodstraňujú príčiny vojny, ale hrozí riziko, že ich ešte zväčšia. Vynakladanie obrovského bohatstva na prípravu stále nových zbraní znemožňuje poskytovanie pomoci obyvateľom trpiacim núdzu a prekáža rozvoju národov. Nadmerné zbrojenie rozmnožuje príčiny konfliktov a zvyšuje riziko ich šírenia.
2316 Výroba zbraní a obchod s nimi sa týkajú spoločného dobra národov (1906) a medzinárodného spoločenstva. Preto verejná moc má právo a povinnosť upravovať ich predpismi. Vyhľadávanie krátkodobých súkromných alebo kolektívnych záujmov neoprávňuje podujatia, ktoré roznecujú násilie a konflikty medzi národmi a ohrozujú medzinárodný právny poriadok.
2317 Nespravodlivosti a prílišné nerovnosti (1938) ekonomického alebo sociálneho rázu, závisť, nedôvera a pýcha, (2538) ktoré zhubne pôsobia medzi ľuďmi a národmi, neprestajne ohrozujú mier a vyvolávajú vojny. Všetko, čo sa robí na odstránenie týchto neporiadkov, prispieva k budovaniu mieru (1941) a vyvarovaniu sa vojne.
„Keďže ľudia sú hriešnikmi, hrozí im nebezpečenstvo vojny a bude im hroziť až do Kristovho príchodu. Ale v miere, v akej zjednotení v láske premôžu hriech, premôžu aj násilie, kým sa nesplnia [Božie] slová: ,Z mečov si ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju‘ (Iz 2,4) .“
