Výsledky hľadania: 2168-2173
2168 Tretie prikázanie Desatora pripomína posvätnosť soboty. „Siedmy deň je… Pánova svätá sobota, deň odpočinku“ (Ex 31,15) .
2169 V tejto súvislosti Písmo pripomína stvorenie: (2057) „Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto Pán požehnal sobotný deň a zasvätil ho“ (Ex 20,11) .
2170 Písmo vidí v Pánovom dni aj pamiatku vyslobodenia Izraela z egyptského otroctva: „Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a vystretým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotný deň“ (Dt 5,15) .
2171 Boh zveril Izraelu sobotu, aby ju zachovával na znak neporušiteľnej zmluvy. Sobota je pre Pána; je úplne vyhradená na chválu Boha, jeho stvoriteľského diela a jeho spasiteľných činov v prospech Izraela.
2172 Božie konanie je vzorom pre ľudské konanie. Ak Boh „odpočíval“ v siedmy deň (Ex 31,17) , aj človek má „prestať pracovať“ (2184) a nechať aj iných, najmä chudobných, aby „si oddýchli“ (Ex 23,12) . Sobota prerušuje každodenné práce a umožňuje oddych. Je to deň protestu proti otroctvu práce a kultu peňazí.
2173 Evanjelium uvádza mnoho udalostí, (582) pri ktorých Ježiša obvinili, že porušuje zákon o sobote. Ježiš však nikdy nenarúša posvätnosť tohto dňa. S autoritou mu dáva autentický výklad: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu“ (Mk 2,27) . So súcitom sa Kristus dovoláva toho, že v sobotu je dovolené robiť dobre, a nie zle, zachrániť život, a nie ho zničiť. Sobota je dňom Pána milosrdenstva a uctievanie Boha. „Syn človeka je pánom aj nad sobotou“ (Mk 2,28) .
