Výsledky hľadania: 214-217
214 Boh, „Ten, ktorý je“, sa zjavil Izraelu ako ten, ktorý je „veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34,6) . Tieto dva výrazy stručne vyjadrujú bohatstvo Božieho mena. Boh vo všetkých svojich dielach ukazuje svoju láskavosť, svoju dobrotu, svoju milosť, svoju lásku, ale aj svoju spoľahlivosť, svoju stálosť, svoju vernosť a svoju pravdu. (1062) „Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný“ (Ž 138,2) . On je Pravda, lebo „Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy“ (1Jn 1,5) ; on je „Láska“, ako učí apoštol Ján (1Jn 4,8) .
215 „Pravda je podstatou tvojich slov (2465) a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné“ (Ž 119,160) . „A teraz, Pane, Bože, ty si Boh a tvoje slová sú pravda“ (2Sam 7,28) ; preto sa Božie prisľúbenia (156, 1063) vždy plnia. Boh je Pravda sama, jeho slová nemôžu klamať. Preto sa možno s úplnou dôverou spoľahnúť na pravdivosť a vernosť jeho slova vo všetkom. Počiatkom hriechu a pádu človeka bolo klamstvo Pokušiteľa, ktorý ho naviedol na pochybovanie o Božom slove, o Božej dobrote a vernosti. (397)
216 Božia pravda je Božia múdrosť, (295) ktorá vládne v celom poriadku stvorenia a riadenia sveta. Boh sám stvoril nebo i zem a len on sám môže dať pravé poznanie všetkých stvorených vecí v ich vzťahu k nemu. (32)
217 Boh je pravdivý aj vtedy, keď zjavuje seba: učenie, ktoré pochádza od neho, je „zákon pravdy“ (Mal 2,6) . Keď pošle svojho Syna na svet, bude to preto, aby „vydal svedectvo pravde“ (Jn 18,37) : (851) „A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravdivého“ (2466) (1Jn 5,20) .
