Výsledky hľadania: 1731-1738
1731 Sloboda je v rozume a vo vôli zakorenená schopnosť konať alebo nekonať, urobiť to alebo ono, a tak vykonať sám od seba vedomé a dobrovoľné činy. Slobodnou vôľou každý disponuje sebou samým. Sloboda je v človekovi sila, ktorá mu umožňuje rásť a dozrievať v pravde a v dobre. Sloboda dosahuje svoju dokonalosť, keď je zameraná na Boha, (1721) ktorý je našou blaženosťou.
1732 Dokiaľ sloboda definitívne nezakotví v konečnom dobre, (396) ktorým je Boh, zahŕňa v sebe možnosť voliť medzi dobrom a zlom, teda možnosť rásť v dokonalosti alebo zlyhať a zhrešiť. (1849) Sloboda charakterizuje pravé ľudské činy. Stáva sa prameňom chvály alebo hany, zásluhy alebo viny. (2006)
1733 Čím väčšmi človek koná dobro, (1803) tým sa stáva slobodnejším. Pravá sloboda je iba tá, ktorá je v službe dobra a spravodlivosti. Zvoliť si neposlušnosť a zlo je zneužitím slobody a vedie do otroctva hriechu.
1734 Sloboda robí človeka zodpovedným za vlastné činy (1036) v takej miere, v akej sú dobrovoľné. Pokrok v čnosti, (1804) poznanie dobra a askéza posilňujú vládu vôle nad jej činmi.
1735 Pričítateľnosť nejakého činu a zodpovednosť zaň sa môžu znížiť, ba aj zrušiť nevedomosťou, nepozornosťou, násilím, strachom, (597) návykmi, nezriadenými náklonnosťami a inými psychickými alebo sociálnymi faktormi.
1736 Každý priamo chcený čin je pričítateľný tomu, kto ho vykonal:
Boh sa pýta Evy po hriechu v záhrade: „Čo si to urobila?“ (2568) (Gn 3,13) Takisto sa pýta aj Kaina. Podobne hovorí aj prorok Nátan kráľovi Dávidovi po tom, čo Dávid spáchal cudzoložstvo s Uriášovou manželkou a dal Uriáša zabiť.
Čin môže byť nepriamo chcený, ak je následkom nedbanlivosti človeka o to čo by mal poznať alebo konať, napríklad nehoda zapríčinená neznalosťou dopravných predpisov.
1737 Účinok možno tolerovať, ak ho ten, kto koná, nechce; (2263) napríklad ak sa matka vysilí pri lôžku svojho chorého dieťaťa. Zlý účinok nie je pričítateľný, ak nebol chcený ani ako cieľ, ani ako prostriedok konania: napríklad smrť, ktorá niekoho zastihla pri poskytovaní pomoci človekovi v nebezpečenstve. Aby bol zlý účinok pričítateľný, je potrebné, aby sa dal predvídať a aby ten, kto koná, mal možnosť sa mu vyhnúť: napríklad zabitie človeka, ktorého sa dopustí vodič v stave opitosti.
1738 Sloboda sa realizuje vo vzťahoch medzi ľuďmi. Každý človek je stvorený na Boží obraz, a teda má prirodzené právo, aby bol uznávaný ako slobodná a zodpovedná bytosť. Táto povinnosť vážiť si každého zaväzuje všetkých. Právo na používanie slobody (čiže právo slobodne rozhodovať a konať) je neoddeliteľnou požiadavkou dôstojnosti (2106) ľudskej osoby najmä v morálnej a náboženskej oblasti. (210) Toto právo musí občianska moc uznávať a chrániť v hraniciach spoločného dobra a verejného poriadku.
