KKC 1700

1700 Dôstojnosť ľudskej osoby má pôvod v stvorení človeka (356) na Boží obraz a podobu (1. článok); uskutočňuje sa v jej povolaní k Božej blaženosti (2. článok). Je vlastnosťou človeka slobodne smerovať k tomuto zavŕšeniu (3. článok). Svojimi vedomými a dobrovoľnými činmi (4. článok) sa človek buď zameriava, alebo nezameriava na dobro prisľúbené Bohom a dosvedčované morálnym svedomím (5. článok). Ľudia budujú samých seba a vnútorne rastú: z celého svojho zmyslového a duchovného života utvárajú materiál svojho rastu (6. článok). S pomocou milosti rastú v čnosti (7. článok); vyhýbajú sa hriechu, (1439) a ak sa ho dopustili, odovzdávajú sa ako márnotratný syn do milosrdenstva nášho nebeského Otca (8. článok). Tak dosahujú dokonalosť v láske.