Výsledky hľadania: 641-644
641 Prvé sa so Zmŕtvychvstalým stretli Mária Magdaléna a nábožné ženy, ktoré prišli dokončiť pomazanie Ježišovho tela, pochovaného narýchlo na Veľký piatok večer, lebo nastávala Sobota. Tak sa ženy stali prvými ohlasovateľkami Kristovho zmŕtvychvstania pre samotných apoštolov. Apoštolom sa Ježiš zjavil potom: najprv Petrovi a potom Dvanástim. Teda Peter, povolaný posilňovať vieru svojich bratov, (553) vidí Zmŕtvychvstalého skôr ako oni a na základe jeho svedectva spoločenstvo zvolá: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi“ (448) (Lk 24,34) .
642 Všetko, čo sa odohralo v tých veľkonočných dňoch, zaväzuje každého z apoštolov – a celkom osobitne Petra – budovať novú éru, ktorá sa začala veľkonočným ránom. Apoštoli ako svedkovia Zmŕtvychvstalého (659, 881) zostávajú základnými kameňmi jeho Cirkvi. Viera prvého spoločenstva veriacich je založená na svedectve konkrétnych ľudí, ktorých kresťania poznali a ktorí z veľkej časti ešte žili medzi nimi. Týmito „svedkami Kristovho zmŕtvychvstania“ (860) sú predovšetkým Peter a Dvanásti, ale nielen oni: Pavol jasne hovorí, že Ježiš „sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz… potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom“ (1Kor 15,4-8) .
643 Zoči-voči týmto svedectvám Kristovo zmŕtvychvstanie nemožno vysvetľovať mimo fyzického poriadku a neuznávať ho za historickú skutočnosť. Z faktov vyplýva, že viera učeníkov bola podrobená radikálnej skúške utrpením Učiteľa a jeho smrťou na kríži, ktorú on vopred oznámil. Otras vyvolaný umučením bol taký veľký, že učeníci (aspoň niektorí z nich) neuverili hneď zvesti o zmŕtvychvstaní. Evanjeliá nám vôbec neukazujú spoločenstvo zachvátené mystickým nadšením, ale predstavujú nám zronených a prestrašených učeníkov. Preto neuverili nábožným ženám vracajúcim sa od hrobu a ich slová sa im zdali „ako blúznenie“ (Lk 24,11) . Keď sa Ježiš večer na Veľkú noc zjavil Jedenástim, „vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného“ (Mk 16,14) .
644 Ba aj keď sú učeníci postavení zoči-voči skutočnosti zmŕtvychvstalého Ježiša, ešte pochybujú, také sa im to zdá nemožné. Nazdávajú sa, že vidia ducha. „Stále tomu od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili“ (Lk 24,41) . Tomáš zakúsi takú istú skúšku pochybnosti. Dokonca aj pri poslednom zjavení v Galilei, o ktorom hovorí Matúš, „niektorí pochybovali“ (Mt 28,17) . Preto domnienka, že zmŕtvychvstanie bolo iba „výplodom“ viery (alebo ľahkovernosti) apoštolov, je neopodstatnená. Práve naopak, ich viera v zmŕtvychvstanie sa zrodila – pôsobením Božej milosti – z toho, že priamo zažili skutočnosť zmŕtvychvstalého Ježiša.
