Výsledky hľadania: 295-301
295 Veríme, že Boh stvoril svet podľa svojej múdrosti. Svet nie je výtvorom nevyhnutnosti ani slepého osudu či náhody. Veríme, že pochádza zo slobodnej vôle Boha, ktorý chcel dať stvoreniam účasť na svojom bytí, na svojej múdrosti a na svojej dobrote. (216, 1951) „Ty si stvoril všetky veci: z tvojej vôle boli a sú stvorené“ (Zjv 4,11) . „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil“ (Ž 104,24) . „Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam“ (Ž 145,9) .
296 Veríme, že Boh nepotrebuje nijakú vopred jestvujúcu vec ani nijakú pomoc, aby niečo stvoril. (285) Stvorenie nie je ani nevyhnutnou emanáciou Božej podstaty. Boh slobodne tvorí „z ničoho“:
„Veď čo by bolo na tom veľké, keby bol Boh vytvoril svet z jestvujúceho materiálu? Lebo keď u nás remeselník dostane od niekoho materiál, urobí z neho, čo sa mu páči. Božia moc sa však prejavuje v tom, že Boh robí z ničoho, čokoľvek chce.“
297 Vieru o stvorení „z ničoho“ dosviedča Písmo (338) ako pravdu plnú prisľúbenia a nádeje. Tak matka povzbudzuje svojich siedmich synov na mučeníctvo:
„Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych, ani život, ba ani údy som neusporadovala na vytvorenie každého z vás. Preto Stvoriteľ sveta, ktorý spôsobuje vznik človeka a vytvára bytie všetkých vecí, opäť vám dá dych a život zo svojho milosrdenstva, ako si vy teraz neceníte seba samých pre jeho zákony… Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem, všimni si všetko, čo je na nich, a poznáš, že Boh ich stvoril z ničoho a že ľudské pokolenie povstalo takisto“ (2Mach 7,22-23.28) .
298 Keďže Boh môže stvoriť z ničoho, (1375) môže tiež pôsobením Ducha Svätého dať hriešnikom život duše tak, že v nich stvorí čisté srdce, a zosnulým dať život tela vzkriesením. (992) Veď on „oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet“ (Rim 4,17) . A keďže svojím Slovom mohol dať zažiariť svetlu v temnotách, môže dať aj svetlo viery tým, čo ho nepoznajú.
299 Keďže Boh tvorí s múdrosťou, stvorenie je usporiadané: „Ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko“ (339) (Múd 11,20) . Keďže stvorenie je stvorené vo večnom Slove a skrze večné Slovo, „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1,15) , je určené, adresované človekovi, Božiemu obrazu, povolanému k osobnému vzťahu s Bohom. (41, 1147) Keďže náš rozum má účasť na svetle Božieho rozumu, môže poznať, čo nám Boh hovorí prostredníctvom stvorenia, pravda, nie bez veľkého úsilia a v duchu pokory a úcty pred Stvoriteľom a jeho dielom. Keďže stvorenie vzniklo z Božej dobroty, má na tejto dobrote účasť (Gn 1,4.10.12.18.21.31) . Lebo Boh chcel stvorenie ako dar pre človeka, (358) ako dedičstvo určené a zverené človeku. Cirkev musela veľa ráz brániť pravdu, že stvorenie, vrátane hmotného sveta, je dobré. (2415)
300 Boh je nekonečne väčší ako všetky jeho diela: (42) jeho „veleba sa vznáša nad nebesia“ (Ž 8,2) , (223) jeho „veľkosť nemožno preskúmať“ (Ž 145,3) . Ale keďže je zvrchovaným a slobodným Stvoriteľom a prvou príčinou všetkého, čo jestvuje, je prítomný v najhlbšom vnútri svojich stvorení: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28) . Podľa slov svätého Augustína Boh je „vnútornejší ako to, čo je vo mne najvnútornejšie, a vyšší ako to, čo je vo mne najvyššie“.
301 Po stvorení Boh nenecháva svoje stvorenie samo na seba. Nielenže mu dáva bytie a jestvovanie, ale v každom okamihu ho udržiava v „bytí“, dáva mu schopnosť konať a vedie ho k jeho cieľu. (1951) Uznať túto úplnú závislosť od Stvoriteľa je prameňom múdrosti a slobody, (396) radosti a dôvery:
„Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol niečo nenávidel, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo niečo obstáť, keby si to nechcel ty? Alebo ako by sa bolo niečo zachovalo, keby si to nebol ty povolal k jestvote? Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života“ (Múd 11,24-26) .
