Výsledky hľadania: 2534-2557
2534 Desiate prikázanie rozvíja a dopĺňa deviate, ktoré sa vzťahuje na telesnú žiadostivosť. Desiate zakazuje túžbu po cudzom majetku. Tá je koreňom krádeže, lúpeže a podvodu, ktoré zakazuje siedme prikázanie. „Žiadostivosť očí“ (1Jn 2,16) vedie k násilnosti a nespravodlivosti, ktoré sú zakázané piatym prikázaním. Chamtivosť, podobne ako smilstvo, má pôvod v modloslužbe, (2112) ktorá je zakázaná v prvých troch predpisoch Zákona. Desiate prikázanie sa vzťahuje na úmysel srdca; (2069) spolu s deviatym zhŕňa všetky príkazy Zákona.
2535 Zmyslová túžba nás pobáda na to, aby sme túžili po príjemných veciach, ktoré nemáme. Túžime sa napríklad najesť, keď sme hladní, alebo sa zohriať, keď nám je zima. Takéto túžby sú samy v sebe dobré, ale často prekračujú rozumnú mieru a nutkajú nás, (1767) aby sme neprávom túžili po tom, čo nám nepatrí, ale patrí druhým alebo sa im to dlhuje.
2536 Desiate prikázanie zakazuje chamtivosť a túžbu bez miery si privlastňovať pozemské dobrá. (2445) Zakazuje nezriadenú žiadostivosť pochádzajúcu z nemiernej túžby po bohatstve a jeho moci. Zakazuje aj túžbu dopustiť sa takej nespravodlivosti, ktorou by sa poškodilo blížnemu na jeho pozemskom majetku.
„Keď Zákon varuje: ,Nebudeš žiadostivo túžiť‘, tieto slová majú ten zmysel, aby sme krotili svoje žiadostivé túžby po cudzích veciach. Lebo smäd žiadostivej túžby po cudzích veciach je nesmierny a nekonečný a nikdy sa neutíši, ako je napísané: ,Lakomec sa nikdy nenasýti peniazmi‘ (Kaz 5,9) .“
2537 Toto prikázanie sa neporuší, ak niekto túži nadobudnúť veci, ktoré patria blížnemu, pokiaľ to chce dosiahnuť spravodlivými prostriedkami. Tradičná katechéza realisticky poukazuje na tých, „ktorí viac ako iní trpia neresťou chamtivosti“ a ktorých preto treba „horlivejšie napomínať, aby zachovávali toto prikázanie“:
„Sú to… [tí] obchodníci…, ktorí si želajú nedostatok vecí a drahotu tovaru a ťažko znášajú, že okrem nich sú aj iní, ktorí predávajú alebo kupujú, a to preto, aby sami mohli drahšie predávať alebo lacnejšie kupovať. V tejto veci podobne hrešia aj tí, čo si želajú, aby druhí trpeli núdzu, aby sa takým spôsobom – či už predajom, alebo kúpou – sami obohatili. Podobne hrešia aj lekári, ktorí si želajú choroby, alebo právnici, ktorí túžia po dôležitých a početných súdnych sporoch a procesoch.“
2538 Desiate prikázanie vyžaduje odstrániť z ľudského srdca závisť. (2317) Keď prorok Nátan chcel kráľa Dávida povzbudiť k ľútosti, vyrozprával mu príbeh o chudobnom, ktorý mal iba jednu ovečku, s ktorou zaobchádzal ako s vlastnou dcérou, a o boháčovi, ktorý napriek tomu, že mal množstvo svojich stád, závidel tomu chudobnému a nakoniec mu jeho ovečku ukradol. Závisť môže priviesť k najhorším zločinom. (391) „Závisťou diabla… prišla na svet smrť“ (Múd 2,24) .
„Stojíme navzájom proti sebe a závisť [nám] zrejme podáva zbrane… Keď všetci konáme tak, aby sme zničili [Kristovo telo], aký to raz bude koniec?… Kristovo… telo sme usmrtili… A hoci sa všetci voláme údmi, predsa sa navzájom neznášame – tak ako divé zvery.“
2539 Závisť je jedným z hlavných hriechov. (1866) Označuje smútok, ktorý človek pociťuje nad dobrom blížneho, a nemiernu túžbu prisvojiť si toto dobro, hoci aj neoprávnene. Keď želá blížnemu veľké zlo, je to smrteľný hriech.
Svätý Augustín v závisti videl „diabolský hriech“.
„Zo závisti sa rodí nenávisť, ohováranie, osočovanie, radosť z nešťastia blížneho, ale smútok z jeho šťastia.“
2540 Závisť je jednou z foriem smútku, a teda je odmietnutím lásky; pokrstený má proti nej bojovať dobroprajnosťou. (1829) Závisť často pochádza z pýchy; pokrstený sa má usilovať žiť v pokore:
„Chcel by som, aby bol Boh mnou oslávený. – Teš sa teda, keď brat vyniká, a Boh bude tebou oslávený. A všetci budú hovoriť ,Nech je zvelebený Boh‘, ktorý má takých služobníkov, čo úplne premohli závisť a vzájomne sa tešia z dobier druhých.“
2541 Ekonómia zákona a milosti odvracia ľudské srdce od chamtivosti a závisti; uvádza ho do túžby po najvyššom Dobre; (1718, 2764) poúča ho o túžbach Ducha Svätého, ktorý nasycuje srdce človeka.
Boh prisľúbení vždy varoval človeka pred zvodmi (397) toho, čo sa od počiatku zdá „najedenie chutné, na pohľad krásne a na poznanie vábivé“ (Gn 3,6) .
2542 Zákon daný Izraelu nikdy nebol dostačujúci na ospravodlivenie (1963) tých, čo mu boli podriadení; ba stal sa nástrojom „žiadostivosti“. Nezhoda medzi chcením a konaním poukazuje na konflikt medzi Božím zákonom, ktorý je zákonom rozumu, a iným zákonom, ktorý „ma robí zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch“ (Rim 7,23) .
2543 „Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona (1992) a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria“ (Rim 3,21-22) . Odvtedy veriaci v Krista „ukrižovali telo s jeho vášňami a žiadosťami“ (Gal 5,24) ; vedie ich Duch a riadia sa túžbami Ducha.
2544 Ježiš prikazuje svojim učeníkom, aby mu dali prednosť pred všetkým a pred všetkými a navrhuje im, aby sa zriekli všetkého, čo majú, pre neho a pre evanjelium. Krátko pred svojím umučením im dal za príklad chudobnú jeruzalemskú vdovu, ktorá pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na živobytie. Príkaz odpútať sa od bohatstva je záväzný pre vstup do nebeského kráľovstva. (544)
2545 Všetci veriaci v Krista sa majú snažiť „správne usmerňovať svoje náklonnosti, aby im používanie pozemských vecí a lipnutie na bohatstve proti duchu evanjeliovej chudoby neprekážalo v úsilí o dokonalú lásku“. (2013)
2546 „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5,3) . Blahoslavenstvá zjavujú poriadok šťastia a milosti, krásy a pokoja. (1716) Ježiš velebí radosť chudobných, ktorých už je Božie kráľovstvo.
„Domnievam sa, že Slovo nazýva chudobou v duchu dobrovoľnú pokoru ducha a ako príklad tejto [pokory] nám Apoštol predkladá chudobu Boha, keď hovorí: ,Ktorý, hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným‘ (2Kor 8,9) .“
2547 Ježiš sa sťažuje na bohatých, lebo nachádzajú svoju útechu v hojnosti majetkov (Lk 6,24) . „Nech teda pyšní vyhľadávajú a obľubujú pozemské majetky: Blahoslavení však chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Odovzdanosť do prozreteľnosti nebeského Otca oslobodzuje (305) od ustarostenosti o zajtrajšok. Dôvera v Boha pripravuje človeka na blahoslavenstvo chudobných. Oni uvidia Boha.
2548 Túžba po pravom šťastí oslobodzuje človeka od nezriadenej náklonnosti k bohatstvám tohto sveta, aby sa zavŕšila vo videní Boha (2519) a v jeho blaženosti. „Prisľúbenie [vidieť Boha] je také veľké, že presahuje najvyššiu hranicu blaženosti… Lebo vidieť znamená v Písme to isté ako vlastniť… Kto teda vidí Boha, tým, že vidí, dosiahol, čokoľvek sa počíta medzi dobrá.“
2549 Svätý ľud má s pomocou milosti zhora bojovať, aby dosiahol dobrá, ktoré Boh sľubuje. Aby veriaci v Krista mohli vlastniť a vidieť Boha, umŕtvujú svoje žiadostivosti a s Božou milosťou víťazia nad zvodmi rozkoše a moci. (2015)
2550 Na tejto ceste dokonalosti Duch a nevesta volajú tých, čo ich počúvajú, k dokonalému spoločenstvu s Bohom:
„Tam bude opravdivá sláva, kde nikto… nebude chválený ani omylom, ani lichotením; skutočná pocta, ktorá sa neodoprie nikomu, kto je jej hoden, a neudelí sa žiadnemu nehodnému; ale ani sa jej nebude dožadovať nikto nehodný, kde bude pripustený iba ten, kto je hoden; [tam bude] opravdivý pokoj, kde nikto nebude znášať nijaké protivenstvá ani od seba samého, ani od druhého. Odmenou za čnosť bude on, ktorý dal čnosť a prisľúbil sám seba, nad ktorého nemôže byť nič lepšie a väčšie… ,Ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom‘ (Lv 26,12) … Tak sa totiž správne chápe i to, čo hovorí Apoštol: ,Aby bol Boh všetko vo všetkých‘ (1Kor 15,28) . On bude cieľom našich túžob, (314) on, ktorého budeme vidieť bez konca, milovať bez presýtenia a chváliť bez únavy. Tento dar, táto láska, táto činnosť budú isto spoločné všetkým ako sám večný život.“
2551 „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6,21) .
2552 Desiate prikázanie zakazuje nezriadenú žiadostivosť pochádzajúcu z nemiernej túžby po bohatstve a jeho moci.
2553 Závisť je smútok, ktorý človek pociťuje nad dobrom druhého, a nemierna túžba prisvojiť si toto dobro. Je jedným z hlavných hriechov.
2554 Pokrstený bojuje proti závisti dobroprajnosťou, pokorou a odovzdanosťou do Božej prozreteľnosti.
2555 Veriaci v Krista „ukrižovali telo s jeho vášňami a žiadosťami“ (Gal 5,24) ; vedie ich Duch a riadia sa jeho túžbami.
2556 Odpútanie sa od bohatstva je nevyhnutné na vstup do nebeského kráľovstva. „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5,3) .
2557 Človek plný túžby hovorí: „Chcem vidieť Boha.“ Smäd po Bohu uháša voda večného života.
