Výsledky hľadania: 2426-2436
2426 Rozvoj ekonomických činností a rast výroby majú za cieľ uspokojiť potreby ľudí. Ekonomický život sa nezameriava len na zvýšenie produkcie a na zväčšenie zisku alebo moci; je predovšetkým zameraný na službu osobám, celému človekovi a celému ľudskému spoločenstvu. Ekonomická činnosť riadená podľa vlastných metód sa má vykonávať v hraniciach morálneho poriadku podľa sociálnej spravodlivosti, (1928) aby zodpovedala Božiemu plánu s človekom.
2427 Ľudská práca (307) má pôvod bezprostredne v osobách stvorených na Boží obraz a povolaných na to, aby jedny s druhými a pre druhých pokračovali v diele stvorenia tým, že ovládnu zem. (378) Práca je teda povinnosťou: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“ (2Sol 3,10) . Práca oslavuje Stvoriteľove dary a schopnosti, ktoré človek dostal. (531) Môže byť aj vykupiteľská. Keď človek znáša útrapy práce v spojení s Ježišom, remeselníkom z Nazareta a ukrižovaným na Kalvárii, istým spôsobom spolupracuje s Božím Synom na jeho vykupiteľskom diele. Dokazuje, že je Kristovým učeníkom, keď každodenne nesie kríž v činnosti, na ktorú je povolaný. Práca sa môže stať prostriedkom posväcovania a oživovania pozemských skutočností v Kristovom duchu.
2428 V práci človek uplatňuje a zdokonaľuje časť schopností, (2834) ktoré sú vpísané do jeho prirodzenosti. Základná hodnota práce závisí od samého človeka, ktorý je jej pôvodcom i cieľom. (2185) Práca je pre človeka, a nie človek pre prácu.“
Každý má mať možnosť čerpať z práce prostriedky na udržiavanie vlastného života i života svojich rodinných príslušníkov a na preukazovanie služby ľudskému spoločenstvu.
2429 Každý má právo na hospodárske podnikanie, každý má náležite používať svoje schopnosti, aby prispel k hojnosti osožnej všetkým a aby zbieral spravodlivé ovocie svojich námah. Má dbať o to, aby konal podľa nariadení vydaných zákonitými autoritami v prospech spoločného dobra.
2430 Ekonomický život prináša so sebou rozličné, často navzájom protichodné záujmy. Tak sa dá vysvetliť vznik konfliktov, ktoré ho charakterizujú. Treba sa usilovať, aby sa urovnali rokovaním, ktoré rešpektuje práva a povinnosti každého sociálneho partnera: vedúcich podnikov, zástupcov robotníkov, napríklad robotníckych odborových organizácií, a prípadne aj predstaviteľov verejnej moci.
2431 Zodpovednosť štátu. „Ekonomická činnosť, najmä tá, ktoré sa týka trhu, sa nemôže rozvíjať bez inštitucionálnych zákonov, bez právnych a politických noriem. Naopak, predpokladá istotu slobody jednotlivcov a vlastníctva, (1908) ako aj stabilnú menu a dobre fungujúce verejné služby. Hlavnou úlohou štátu je teda zaručiť takú istotu, aby robotník, takisto ako výrobca mohli používať ovocie svojej práce a boli tak podnecovaní vykonávať svoju prácu efektívne a statočne… Štát má ďalej dozerať na uplatňovanie ľudských práv v ekonomickej oblasti a riadiť ho. Predsa však prvoradá zodpovednosť v tejto oblasti nepatrí štátu, (1883) ale jednotlivcom a rôznym skupinám a združeniam, z ktorých sa spoločnosť skladá.“
2432 Vedúci podnikov (2415) majú pred spoločnosťou ekonomickú a ekologickú zodpovednosť za svoju činnosť. Sú povinní prihliadať na dobro osôb, a nie iba na zvyšovanie ziskov. Ale aj zisky sú potrebné. Umožňujú realizovať investície, ktoré zabezpečujú budúcnosť podnikov. Zaručujú zamestnanosť.
2433 Prístup k práci a k zamestnaniu musí byť otvorený všetkým bez akejkoľvek nespravodlivej diskriminácie, mužom i ženám, zdravým i telesne alebo mentálne postihnutým, pôvodným obyvateľom i prisťahovalcom. Spoločnosť má zasa podľa okolností občanom pomáhať, aby si našli prácu a zamestnanie.
2434 Spravodlivá mzda je oprávneným ovocím práce. Odopierať ju alebo zadržiavať môže byť veľkou nespravodlivosťou. (1867) Pri posúdení spravodlivej odmeny za prácu treba brať do úvahy potreby a zároveň prínos každého: „Prácu treba odmeniť tak, aby sa človekovi a jeho rodinným príslušníkom poskytli prostriedky na dôstojné rozvíjanie materiálneho, spoločenského, kultúrneho a duchovného života, majúc na zreteli službu a produktivitu každého jednotlivca, ako aj situáciu podniku a spoločné dobro.“ Dohoda medzi stránkami nestačí na morálne ospravedlnenie výšky mzdy.
2435 Štrajk je morálne oprávnený, ak sa ukazuje ako nevyhnutný alebo aspoň potrebný prostriedok na dosiahnutie primeranej výhody. Stáva sa morálne neprijateľným, ak je sprevádzaný násilnosťami alebo ak sa mu určujú ciele, ktoré nie sú priamo spojené s pracovnými podmienkami alebo sú proti spoločnému dobru.
2436 Je nespravodlivé neplatiť inštitúciám sociálneho poistenia príspevky stanovené právoplatnou autoritou.
Strata práce z dôvodu nezamestnanosti je pre toho, kto je jej obeťou, takmer vždy urážkou jeho dôstojnosti a ohrozením jeho životnej rovnováhy. Okrem osobne utrpenej škody vyplývajú zo straty zamestnania mnohé riziká aj pre jeho rodinu.
