Výsledky hľadania: 2419-2425
2419 „Kresťanské zjavenie… nás privádza k hlbšiemu chápaniu (1960) zákonov spoločenského života.“ Cirkev z evanjelia dostáva plné zjavenie pravdy o človekovi. (359) Keď plní svoje poslanie hlásať evanjelium, potvrdzuje človekovi v Kristovom mene jeho dôstojnosť a jeho povolanie do spoločenstva osôb; učí ho požiadavkám spravodlivosti a pokoja podľa Božej múdrosti.
2420 Cirkev vynáša svoj morálny úsudok (2032) o ekonomických a sociálnych otázkach, „keď to vyžadujú základné práva osoby alebo spása duší“. V morálnom poriadku vychádza z poslania, ktoré sa líši od poslania politických autorít: Cirkev sa stará o časné aspekty spoločného dobra, lebo sú zamerané na najvyššie Dobro, náš posledný cieľ. (2246) Usiluje sa inšpirovať správne postoje vo vzťahu k pozemským dobrám a v spoločensko-hospodárskych vzťahoch.
2421 Sociálne učenie Cirkvi sa rozvinulo v 19. storočí, keď sa evanjelium stretlo s modernou priemyselnou spoločnosťou, s jej novými štruktúrami výroby spotrebných dobier, s jej novou koncepciou spoločnosti, štátu a autority, s jej novými formami práce a vlastníctva. Rozvoj učenia Cirkvi o ekonomických a sociálnych otázkach svedčí o trvalej hodnote učenia Cirkvi a zároveň o pravom zmysle jej stále živej a činnej Tradície.
2422 Sociálne učenie Cirkvi tvorí náukový celok, ktorý sa postupne dopĺňa v miere, v akej Cirkev za pomoci Ducha Svätého vysvetľuje udalosti v priebehu dejín vo svetle celého Božieho slova zjaveného Ježišom Kristom. Toto učenie sa stáva tým prijateľnejším pre ľudí dobrej vôle, čím viac inšpiruje správanie sa veriacich. (2044)
2423 Sociálne učenie Cirkvi predkladá princípy uvažovania; odvodzuje kritériá úsudku; dáva smernice na činnosť:
Každý systém, podľa ktorého by sociálne vzťahy mali byť úplne určované ekonomickými faktormi, je proti prirodzenosti ľudskej osoby a jej konania.
2424 Teória, ktorá zo zisku robí výlučné pravidlo a posledný cieľ ekonomickej činnosti, nie je morálne prijateľná. Nezriadená túžba po peniazoch nevyhnutne spôsobuje svoje zvrátené následky. (2317) Je jednou z príčin početných konfliktov, ktoré narúšajú sociálny poriadok.
Systém, ktorý podriaďuje „základné práva jednotlivých osôb a skupín kolektívnemu organizovaniu výroby“, je proti dôstojnosti človeka. Každé konanie, ktoré redukuje osoby iba na číre prostriedky zisku, zotročuje človeka, vedie k zbožňovaniu peňazí a prispieva k šíreniu ateizmu. „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone“ (Lk 16,13) .
2425 Cirkev zavrhla totalitné a ateistické ideológie, ktoré sú v modernej dobe spojené s „komunizmom“ alebo „socializmom“. (676) Na druhej strane v praxi „kapitalizmu“ odmietla individualizmus a absolútny primát trhového zákona nad ľudskou prácou. Riadenie hospodárstva iba pomocou centralizovaného plánovania prevracia v základe spoločenské zväzky; jeho riadenie jedine prostredníctvom trhového zákona narúša sociálnu spravodlivosť, lebo „sú niektoré ľudské potreby, ktoré sa netýkajú trhu“. Treba propagovať rozumnú reguláciu obchodu a hospodárskeho podnikania (1886) podľa správnej hierarchie hodnôt a so zreteľom na spoločné dobro.
