Výsledky hľadania: 1762-1770
1762 Človek sa zameriava na blaženosť svojimi vedomými a dobrovoľnými činmi. Vášne alebo city, ktoré zakúša, ho môžu na to disponovať a k tomu prispievať.
1763 Výraz „vášne“ patrí do kresťanského dedičstva. City alebo vášne označujú citové vzrušenia alebo hnutia, ktoré pobádajú konať alebo nekonať podľa toho, čo človek pociťuje alebo si predstavuje ako dobré alebo ako zlé.
1764 Vášne sú prirodzenými zložkami ľudskej psychiky, tvoria prechod a zabezpečujú spojenie medzi zmyslovým životom a životom ducha. Pán Ježiš označuje srdce človeka (368) za žriedlo, z ktorého vyvierajú hnutia vášní.
1765 Vášní je veľa. Najzákladnejšou vášňou je láska, ktorú vyvoláva príťažlivosť dobra. Láska vzbudzuje túžbu po neprítomnom dobre a nádej na jeho dosiahnutie. Toto hnutie sa završuje v pôžitku a radosti z vlastneného dobra. Obava pred zlom vyvoláva nenávisť a odpor voči budúcemu zlu a strach pred ním. Toto hnutie sa završuje v zármutku nad prítomným zlom alebo v hneve, ktorý sa proti tomuto zlu vzpiera.
1766 „Milovať znamená chcieť niekomu dobre.“ Všetky ostatné city majú pôvod v tomto prvotnom hnutí ľudského srdca k dobru. (1704) Miluje sa iba dobro. „[Vášne] sú zlé, ak je láska zlá; sú dobré, ak je láska dobrá.“
1767 Vášne samy v sebe nie sú ani dobré, ani zlé. Morálnu akosť nadobúdajú iba v takej miere, v akej skutočne závisia od rozumu a vôle. Vášne sa volajú dobrovoľné (1860) „alebo preto, že ich vôľa prikazuje, alebo preto, že ich vôľa nezakazuje“. Patrí k dokonalosti morálneho alebo ľudského dobra, že vášne riadi rozum.
1768 Silné city nerozhodujú ani o morálnosti, ani o svätosti ľudí; sú nevyčerpateľnou zásobárňou obrazov a citových hnutí, v ktorých sa prejavuje morálny život. Vášne sú morálne dobré, ak prispievajú k dobrému konaniu; v opačnom prípade sú zlé. Správna vôľa zameriava na dobro a na blaženosť citové hnutia, ktoré si osvojuje; zlá vôľa podlieha nezriadeným vášňam a vybičúva ich. Vzrušenia a city sa môžu stať súčasťou čností (1803) alebo sa môžu v nerestiach zvrhnúť. (1865)
1769 V kresťanskom živote sám Duch Svätý uskutočňuje svoje dielo tým, že podnecuje k činnosti celú ľudskú bytosť, vrátane jej bolestí, strachov a zármutkov, ako sa to prejavilo v Pánovej smrteľnej úzkosti a v jeho umučení. V Kristovi naše ľudské city môžu dosiahnuť svoje zavŕšenie v láske a v Božej blaženosti.
1770 Mravná dokonalosť (30) spočíva v tom, že človeka nepobáda k dobru iba jeho vôľa, ale aj jeho zmyslová túžba (appetitus sensibilis) podľa týchto slov žalmu: „Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému“ (Ž 84,3) .
