Hľadať v Katechizme

Výsledky hľadania: 981-982


981 Kristus po svojom zmŕtvychvstaní poslal apoštolov, aby v jeho mene hlásali „všetkým národom, počnúc od Jeruzalema,… pokánie na odpustenie hriechov“ (Lk 24,47) . Apoštoli a ich nástupcovia vykonávajú túto „službu zmierenia“ (2Kor 5,18) nielen tým, že ohlasujú ľuďom Božie odpustenie, ktoré nám zaslúžil Kristus, (1444) vyzývajúc ich, aby sa obrátili a verili, ale aj tým, že im krstom udeľujú odpustenie hriechov a že ich zmierujú s Bohom a s Cirkvou vďaka moci kľúčov, ktorú dostali od Krista:

Cirkev „dostala kľúče od nebeského kráľovstva, (553) aby sa v nej skrze Kristovu krv, pôsobením Ducha Svätého, odpúšťali hriechy. V tejto Cirkvi opäť ožíva duša, ktorá bola mŕtva následkom hriechov, aby žila s Kristom, ktorého milosťou sme boli spasení.“

982 Nejestvuje hriech, aj keby bol akokoľvek ťažký, (1463) ktorý by svätá Cirkev nemohla odpustiť. „Nik nie je taký zlý a hriešny, aby nemohol s istotou dúfať v odpustenie, ak úprimne ľutuje svoje poklesky.“ (605) Kristus, ktorý zomrel za všetkých ľudí, chce, aby v jeho Cirkvi boli vždy otvorené brány odpustenia každému, kto sa zrieka hriechu.