Výsledky hľadania: 770-776
770 Cirkev je v dejinách, ale zároveň ich presahuje. „Iba myseľ osvietená vierou“ (812) môže poznať v jej viditeľnej skutočnosti zároveň aj skutočnosť duchovnú, nositeľku Božieho života.
771 „Jediný prostredník Kristus (827) založil a neprestajne udržiava svoju svätú Cirkev, spoločenstvo viery, nádeje a lásky na tejto zemi, ako viditeľný organizmus, prostredníctvom ktorého šíri pravdu a milosť v prospech všetkých.“ Cirkev je zároveň:
— „spoločnosť… vystrojená hierarchickými ustanovizňami (1880) i Kristovo tajomné telo“;
— „viditeľné zhromaždenie i duchovné spoločenstvo“;
— „Cirkev pozemská i Cirkev oplývajúca nebeskými dobrami“. (954)
Tieto dimenzie spolu „vytvárajú jedinú zložitú skutočnosť, ktorá sa skladá z ľudského a božského prvku“.
Cirkev „sa vyznačuje tým, že je zároveň ľudská i božská, viditeľná i oplývajúca neviditeľnými dobrami, horlivá v činnosti a oddaná kontemplácii, prítomná vo svete, a predsa cudzinka, a to tak, že čo je v nej ľudské, je zamerané na božské a sa mu podriaďuje, čo je viditeľné, je zamerané na neviditeľné, čo je činnosťou, je zamerané na kontempláciu, a čo je prítomné, je zamerané na budúce mesto, ktoré hľadáme“.
„Aká poníženosť! Aká vznešenosť! Kedarský stan a Božia svätyňa; pozemský príbytok a nebeský palác; hlinený dom a kráľovská dvorana; smrteľné telo a chrám svetla; a napokon predmet opovrhnutia pre pyšných a Kristova nevesta. Je čierna, ale pekná, dcéry jeruzalemské: a hoci je vyblednutá od námahy a utrpenia dlhého vyhnanstva, zdobí ju nebeská krása.“
772 V Cirkvi Kristus uskutočňuje a zjavuje svoje vlastné tajomstvo ako cieľ Božieho plánu: (518) „zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko“ (Ef 1,10) . Svätý Pavol nazýva „manželské“ spojenie Krista s Cirkvou „veľkým tajomstvom“ (Ef 5,32) . Pretože je Cirkev spojená s Kristom ako so svojím ženíchom, stáva sa aj sama tajomstvom. (796) Keď svätý Pavol kontempluje v nej tajomstvo, volá: „Kristus vo vás, nádej slávy“ (Kol 1,27) .
773 Toto spoločenstvo ľudí s Bohom prostredníctvom lásky, ktorá „nikdy nezanikne“ (1Kor 13,8) , je v Cirkvi cieľom, ktorý určuje všetko, čo je v nej sviatostným prostriedkom viazaným na tento pominuteľný svet. (671) „Jej štruktúra je úplne zameraná na svätosť Kristových údov. A svätosť sa hodnotí podľa ,veľkého tajomstva‘, (972) v ktorom Nevesta odpovedá svojím darom lásky na dar Ženícha.“ Mária nás všetkých predchádza vo svätosti, ktorá je tajomstvom Cirkvi, ako Nevesta, „na ktorej niet škvrny ani vrásky“ (Ef 5,27) . Preto „mariánska dimenzia Cirkvi predchádza jej petrovskú dimenziu“.
774 Grécke slovo mysterion bolo preložené do latinčiny dvoma výrazmi: mysterium a sacramentum. (1075) V ďalšom vysvetľovaní výraz sacramentum (sviatosť) vyjadruje skôr viditeľný znak skrytej skutočnosti spásy, ktorá sa označuje výrazom mysterium (tajomstvo). V tomto zmysle je sám Kristus tajomstvom spásy: „Niet iného Božieho tajomstva, iba Kristus.“ (515) Spasiteľné dielo jeho svätej a posväcujúcej ľudskej prirodzenosti je sviatosťou spásy, (2014) ktorá sa prejavuje a pôsobí vo sviatostiach Cirkvi (Východné cirkvi ich volajú aj „svätými tajomstvami“). Sedem sviatostí sú znaky a nástroje (signa et instrumenta), ktorými Duch Svätý šíri milosť Krista, (1116) ktorý je Hlavou v Cirkvi, ktorá je jeho telom. Cirkev teda obsahuje a udeľuje neviditeľnú milosť, ktorej je znakom. V tomto analogickom zmysle sa volá „sviatosťou“.
775 Cirkev je „v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného zjednotenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia“. Prvým cieľom Cirkvi je teda byť sviatosťou dôverného zjednotenia ľudí s Bohom. Keďže spoločenstvo medzi ľuďmi má korene v zjednotení s Bohom, Cirkev je aj sviatosťou jednoty ľudského pokolenia. (360) V nej sa táto jednota už začala, lebo zhromažďuje ľudí „zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7,9) . Cirkev je zároveň „znakom a nástrojom“ plného uskutočnenia tejto jednoty, ktorá má ešte len prísť.
776 Ako sviatosť je Cirkev Kristovým nástrojom. (1088) V jeho rukách je „nástro¬jom vykúpenia všetkých“, „všeobecnou sviatosťou spásy“, prostredníc¬tvom ktorej Kristus „zjavuje a zároveň uskutočňuje tajomstvo Božej lásky k ľuďom“. Cirkev „je viditeľným plánom lásky Boha k ľudstvu“, ktorý chce, „aby celé ľudské pokolenie utvorilo jeden Boží ľud, splynulo v jedno Kristovo telo a bolo vybudované v jeden chrám Ducha Svätého“.
