Výsledky hľadania: 33-35
33 Človek: svojou otvorenosťou pre pravdu a krásu, (2500) zmyslom pre morálne dobro, slobodou a hlasom svojho svedomia, (1730, 1776) túžbou po nekonečne a šťastí si človek kladie otázku o jestvovaní Boha. V tom všetkom poznáva znaky svojej duchovnej duše. (1703) „Keďže zárodok večnosti, ktorý [človek] v sebe nosí, nemožno zredukovať iba na hmotu,“ (336) jeho duša môže mať pôvod jedine v Bohu.
34 Svet a človek dosviedčajú, že v sebe samých nemajú ani svoj začiatok, ani posledný cieľ, ale majú účasť na Bytí, ktoré je samo osebe (Esse in se) a nemá začiatok ani koniec. Takto, týmito rozličnými „cestami“ môže človek dôjsť k poznaniu, že jestvuje skutočnosť, (199) ktorá je prvou príčinou a posledným cieľom všetkého a „ktorú všetci volajú Boh“.
35 Človek má schopnosti, (50) ktoré mu umožňujú poznať jestvovanie osobného Boha. Aby sa však mohol dostať do dôverného vzťahu s Bohom, chcel sa mu Boh zjaviť a darovať mu milosť, aby mohol toto Zjavenie vierou prijať. Predsa však dôkazy jestvovania Boha môžu na vieru pripraviť a pomáhať pochopiť, že viera nie je v rozpore s ľudským rozumom. (159)
