Výsledky hľadania: 2538-2540
2538 Desiate prikázanie vyžaduje odstrániť z ľudského srdca závisť. (2317) Keď prorok Nátan chcel kráľa Dávida povzbudiť k ľútosti, vyrozprával mu príbeh o chudobnom, ktorý mal iba jednu ovečku, s ktorou zaobchádzal ako s vlastnou dcérou, a o boháčovi, ktorý napriek tomu, že mal množstvo svojich stád, závidel tomu chudobnému a nakoniec mu jeho ovečku ukradol. Závisť môže priviesť k najhorším zločinom. (391) „Závisťou diabla… prišla na svet smrť“ (Múd 2,24) .
„Stojíme navzájom proti sebe a závisť [nám] zrejme podáva zbrane… Keď všetci konáme tak, aby sme zničili [Kristovo telo], aký to raz bude koniec?… Kristovo… telo sme usmrtili… A hoci sa všetci voláme údmi, predsa sa navzájom neznášame – tak ako divé zvery.“
2539 Závisť je jedným z hlavných hriechov. (1866) Označuje smútok, ktorý človek pociťuje nad dobrom blížneho, a nemiernu túžbu prisvojiť si toto dobro, hoci aj neoprávnene. Keď želá blížnemu veľké zlo, je to smrteľný hriech.
Svätý Augustín v závisti videl „diabolský hriech“.
„Zo závisti sa rodí nenávisť, ohováranie, osočovanie, radosť z nešťastia blížneho, ale smútok z jeho šťastia.“
2540 Závisť je jednou z foriem smútku, a teda je odmietnutím lásky; pokrstený má proti nej bojovať dobroprajnosťou. (1829) Závisť často pochádza z pýchy; pokrstený sa má usilovať žiť v pokore:
„Chcel by som, aby bol Boh mnou oslávený. – Teš sa teda, keď brat vyniká, a Boh bude tebou oslávený. A všetci budú hovoriť ,Nech je zvelebený Boh‘, ktorý má takých služobníkov, čo úplne premohli závisť a vzájomne sa tešia z dobier druhých.“
