Výsledky hľadania: 1767-1770
1767 Vášne samy v sebe nie sú ani dobré, ani zlé. Morálnu akosť nadobúdajú iba v takej miere, v akej skutočne závisia od rozumu a vôle. Vášne sa volajú dobrovoľné (1860) „alebo preto, že ich vôľa prikazuje, alebo preto, že ich vôľa nezakazuje“. Patrí k dokonalosti morálneho alebo ľudského dobra, že vášne riadi rozum.
1768 Silné city nerozhodujú ani o morálnosti, ani o svätosti ľudí; sú nevyčerpateľnou zásobárňou obrazov a citových hnutí, v ktorých sa prejavuje morálny život. Vášne sú morálne dobré, ak prispievajú k dobrému konaniu; v opačnom prípade sú zlé. Správna vôľa zameriava na dobro a na blaženosť citové hnutia, ktoré si osvojuje; zlá vôľa podlieha nezriadeným vášňam a vybičúva ich. Vzrušenia a city sa môžu stať súčasťou čností (1803) alebo sa môžu v nerestiach zvrhnúť. (1865)
1769 V kresťanskom živote sám Duch Svätý uskutočňuje svoje dielo tým, že podnecuje k činnosti celú ľudskú bytosť, vrátane jej bolestí, strachov a zármutkov, ako sa to prejavilo v Pánovej smrteľnej úzkosti a v jeho umučení. V Kristovi naše ľudské city môžu dosiahnuť svoje zavŕšenie v láske a v Božej blaženosti.
1770 Mravná dokonalosť (30) spočíva v tom, že človeka nepobáda k dobru iba jeho vôľa, ale aj jeho zmyslová túžba (appetitus sensibilis) podľa týchto slov žalmu: „Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému“ (Ž 84,3) .
