Výsledky hľadania: 1204-1206
1204 Slávenie liturgie (2684) má teda zodpovedať duchu a kultúre rozličných národov. Aby Kristovo tajomstvo bolo „vyjavené všetkým národom, aby poslušne prijali vieru“ (Rim 16,26) , (854, 1232) treba ho vo všetkých kultúrach ohlasovať, sláviť a prežívať tak, aby ich neodstránilo, ale vykúpilo a zdokonalilo. Množstvo Božích detí má so svojou vlastnou ľudskou kultúrou, (2527) prevzatou a pretvorenou Kristom, a prostredníctvom nej prístup k Otcovi, aby ho velebili v jednom Duchu.
1205 „Treba vziať do úvahy, že v liturgii a najmä v liturgii sviatostí (1125) je nezmeniteľná časť, lebo je z Božieho ustanovenia a Cirkev je jej strážkyňou, a sú v nej časti, ktoré možno meniť, a Cirkev má moc, ba niekedy i povinnosť prispôsobiť ich kultúram nedávno evanjelizovaných národov.“
1206 „Liturgická rozmanitosť môže byť prameňom obohatenia, ale môže vyvolať aj napätia, vzájomné nepochopenia, ba aj schizmy. Je zrejmé, že v tejto oblasti rozmanitosť nesmie škodiť jednote a môže sa prejaviť len v rámci vernosti spoločnej viere, sviatostným znakom, ktoré Cirkev dostala od Krista, ako aj hierarchickému spoločenstvu. Prispôsobovanie kultúram si vyžaduje obrátenie srdca a, ak je potrebné, aj zanechanie starodávnych zvykov, ktoré sú nezlučiteľné s katolíckou vierou.“
