Výsledky hľadania: 536,%20554
444 Evanjeliá hovoria, že v dvoch slávnostných chvíľach, (536, 554) pri Kristovom krste a premenení, Otcov hlas označuje Ježiša za „svojho milovaného Syna“. Sám Ježiš sa označuje za „jednorodeného Syna“ Božieho (Jn 3,16) a týmto titulom potvrdzuje svoju večnú predexistenciu. Vyžaduje vieru „v meno jednorodeného Božieho Syna“ (Jn 3,18) . Toto kresťanské vyznanie sa objavuje už v stotníkovom zvolaní pred Ježišom na kríži: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“ (Mk 15,39) . Iba vo veľkonočnom tajomstve môže veriaci dať titulu „Boží Syn“ jeho najplnší význam.
606 Boží Syn, ktorý „nezostúpil z neba, aby… plnil svoju vôľu, ale vôľu“ (517) Otca, ktorý ho „poslal“ (Jn 6,38) , „keď prichádza na svet, hovorí: ,… Hľa, prichádzam… aby som plnil tvoju vôľu, Bože.‘… V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy“ (Hebr 10,5-10) . Syn si od prvej chvíle svojho vtelenia osvojuje Boží plán spásy vo svojom vykupiteľskom poslaní: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo“ (Jn 4,34) . Ježišova obeta „za hriechy celého sveta“ (536) (1Jn 2,2) je výrazom jeho spoločenstva lásky s Otcom: „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život“ (Jn 10,17) . „Svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec“ (Jn 14,31) .
719 Ján je „viac ako prorok“ (Lk 7,26) . V ňom Duch Svätý končí „hovoriť skrze prorokov“. Ján uzaviera cyklus prorokov, ktorý sa začal Eliášom. Zvestuje, že potecha Izraela je blízko, je „hlasom“ prichádzajúceho tešiteľa. (2684) Prichádza „ako svedok vydať svedectvo o svetle“ (Jn 1,7) , ako to bude robiť Duch pravdy. Takto Duch pred Jánovými očami spĺňa to, čo „hľadali a skúmali proroci“ a „na čo túžia hľadieť anjeli“ (1Pt 1,10.12) : „,Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn… (536) Hľa, Boží Baránok“ (Jn 1,33-36) .
727 Celé poslanie Syna a Ducha Svätého v plnosti času (438) je obsiahnuté v tom, že Syn je už od svojho vtelenia (695) pomazaný Otcovým Duchom: Ježiš je Kristus, Mesiáš. (536)
Celú druhú časť Vyznania viery treba čítať v tomto svetle. Celé Kristovo dielo je spoločným poslaním Syna a Ducha Svätého. Tu sa zmienime iba o Ježišovom prisľúbení Ducha Svätého a o dare Ducha Svätého od osláveného Pána.
1224 Náš Pán sa dobrovoľne podrobil krstu svätého Jána, ktorý bol určený hriešnikom, aby splnil „všetko, čo je spravodlivé“ (536) (Mt 3,15) . Toto Ježišovo konanie je viditeľným prejavom toho, že „sa zriekol seba samého“ (Flp 2,7) . Vtedy Duch, ktorý sa vznášal nad vodami prvého stvorenia, zostupuje na Krista ako predzvesť nového stvorenia a Otec zjavuje Ježiša ako svojho milovaného Syna.
