Výsledky hľadania: 307,%202100
373 Muž a žena majú v Božom pláne povolanie (307) „podmaniť si“ zem ako Boží „správcovia“. Táto zvrchovanosť nesmie byť svojvoľnou a deštruktívnou nadvládou. Muž a žena, stvorení na obraz Stvoriteľa, (2415) ktorý miluje všetko, čo je, sú povolaní mať účasť na Božej prozreteľnosti voči ostatným stvoreniam. Z toho vyplýva ich zodpovednosť za svet, ktorý im Boh zveril.
618 Kríž je jediná obeta Krista, ktorý je jediný „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ (1Tim 2,5) . Keďže sa však vo svojej vtelenej osobe „určitým spôsobom zjednotil s každým človekom“, „dáva všetkým možnosť, aby sa spôsobom známym Bohu stali účastnými na tomto veľkonočnom tajomstve“. On sám vyzýva svojich učeníkov, (1368, 1460) aby vzali svoj kríž a nasledovali ho, lebo on trpel za nás a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach. Chce totiž do svojej vykupiteľskej obety (307, 2100) zapojiť aj tých, ktorí okusujú jej dobrodenie ako prví. To sa vo vrcholnej miere uskutočňuje v osobe jeho Matky, (964) ktorá je s tajomstvom jeho vykupiteľského utrpenia spojená vnútornejšie než ktokoľvek iný:
„Kríž je jediný a pravý rebrík do raja a okrem neho niet iného, po ktorom by sa dalo vystúpiť do neba.“
1505 Kristus dojatý toľkými utrpeniami nielen dovoľuje, aby sa ho chorí dotýkali, ale si osvojuje ich biedy: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby“ (Mt 8,17) . Neuzdravil všetkých chorých. Jeho uzdravenia boli znameniami príchodu Božieho kráľovstva. Zvestovali hlbšie uzdravenie: víťazstvo nad hriechom a nad smrťou (440) prostredníctvom jeho Veľkej noci. Na kríži vzal Kristus na seba celú ťarchu zla a sňal „hriech sveta“ (Jn 1,29) , ktorého je choroba iba následkom. Svojím utrpením a smrťou na kríži dal Kristus utrpeniu nový zmysel: (307) utrpenie nás už môže urobiť podobnými jemu a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením.
1884 Boh nechcel vyhradiť vykonávanie všetkých moci iba pre seba. Každému tvorovi zveruje úlohy, (307) ktoré môže vykonávať podľa schopností svojej prirodzenosti. Tento spôsob vládnutia sa má napodobňovať v spoločenskom živote. Spôsob, akým Boh riadi svet, svedčí o jeho hlbokej úcte k ľudskej slobode a mal by inšpirovať múdrosť tých, čo spravujú ľudské spoločenstvá. Majú sa správať ako služobníci Božej prozreteľnosti. (302)
1954 Človek má účasť na múdrosti a dobrote Stvoriteľa, (307) ktorý mu udeľuje vládu nad vlastnými činmi a schopnosť riadiť sa podľa pravdy a dobra. Prirodzený zákon vyjadruje pôvodný morálny cit, (1776) ktorý človekovi umožňuje rozumom rozlišovať dobro a zlo, pravdu a lož:
„Prirodzený zákon… je vpísaný a vrytý do duše každého človeka, lebo tento zákon je ľudský rozum, ktorý prikazuje konať správne a zakazuje páchať hriech. Ale tento príkaz ľudského rozumu by nemal silu zákona, keby nebol hlasom a tlmočníkom vyššieho Rozumu, ktorému náš rozum a naša sloboda majú byť podriadené.“
2404 „Človek, ktorý používa tieto dobrá, má považovať veci, ktoré oprávnene vlastní, nielen za svoje, ale aj za spoločné v tom zmysle, aby mohli byť na osoh nielen jemu, ale aj iným“ (307) Vlastníctvo nejakého majetku robí z jeho vlastníka správcu Prozreteľnosti, aby ho urobil výnosným a podelil sa o jeho výnos s inými, predovšetkým so svojimi príbuznými.
2427 Ľudská práca (307) má pôvod bezprostredne v osobách stvorených na Boží obraz a povolaných na to, aby jedny s druhými a pre druhých pokračovali v diele stvorenia tým, že ovládnu zem. (378) Práca je teda povinnosťou: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“ (2Sol 3,10) . Práca oslavuje Stvoriteľove dary a schopnosti, ktoré človek dostal. (531) Môže byť aj vykupiteľská. Keď človek znáša útrapy práce v spojení s Ježišom, remeselníkom z Nazareta a ukrižovaným na Kalvárii, istým spôsobom spolupracuje s Božím Synom na jeho vykupiteľskom diele. Dokazuje, že je Kristovým učeníkom, keď každodenne nesie kríž v činnosti, na ktorú je povolaný. Práca sa môže stať prostriedkom posväcovania a oživovania pozemských skutočností v Kristovom duchu.
2738 Zjavenie o modlitbe v ekonómii spásy nás učí, že viera sa opiera o pôsobenie Boha v dejinách. (2568) Synovskú dôveru vzbudzuje jeho vrcholné dielo: umučenie a zmŕtvychvstanie jeho Syna. Kresťanská modlitba je spoluprácou s jeho prozreteľnosťou, s jeho plánom lásky k ľuďom. (307)
