SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresťanský výmenný bannerový systém
A - B - C - Č - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - Š - T - U - V - Z - Ž

KKC

APOŠTOLSKÁ KONŠTITÚCIA "FIDEI DEPOSITUM"

Ctihodným bratom kardinálom, patriarchom, arcibiskupom, biskupom, kňazom, diakonom a ostatným členom Božieho ľudu!

1. Úvod

Zachovať poklad viery je poslanie, ktoré Pán zveril svojej Cirkvi a ktoré ona neprestajne plní. Druhý ekumenický vatikánsky koncil, ktorý pred tridsiatimi rokmi slávnostne otvoril môj predchodca, blahej pamäti Ján XXIII., mal úmysel a cieľ primerane objasniť apoštolské a pastierske poslanie Cirkvi, aby žiara evanjeliovej pravdy tak pritiahla všetkých ľudí, aby hľadali a prijímali Kristovu lásku, ktorá všetko prevyšuje (Porov. Ef 3,19).
Pápež Ján XXIII. zveril Zasadnutiam Koncilu ako hlavnú úlohu primeranejšie chrániť a vysvetliť vzácny poklad katolíckeho učenia, aby sa stalo zrozumiteľnejším pre veriacich v Krista a pre všetkých ľudí dobrej vôle. Preto úlohou Koncilu nebolo na prvom mieste odsúdiť bludy tej doby, ale predovšetkým sa snažiť pokojne ukázať silu a krásu učenia viery. "Cirkev ožiarená svetlom tohto Koncilu - prehlásil pápež - sa zveľadí duchovným bohatstvom, načerpá z neho silu nových energií a tak bude odvážne hľadieť do budúcnosti... Je našou povinnosťou, aby sme sa horlivo a bez obavy dali do práce, ktorú si vyžaduje naša doba a pokračovali v ceste, po ktorej Cirkev kráča už takmer dvadsať storočí".1
Konciloví Otcovia mohli s Božou pomocou počas štyroch rokov úsilia vypracovať pozoruhodný súbor učení a pastorálnych noriem a predložiť ich celej Cirkvi. Duchovní pastieri a veriaci ľud nájdu v nich smernice pre tú "obnovu myslenia, pracovitosti, mravov a mravných síl, radosti a nádeje, ktorú si Koncil túžobne prial".2
Koncil od svojho ukončenia neprestal inšpirovať život Cirkvi. V roku 1985 som mohol vyhlásiť: "Pre mňa, ktorý som mal milosť sa na ňom zúčastniť a aktívne spolupracovať na jeho priebehu, Druhý vatikánsky koncil bol vždy a osobitným spôsobom zostáva v týchto rokoch môjho pontifikátu, trvalým bodom porovnávania celej mojej pastoračnej činnosti, pri čom som sa vedome snažil verne a spoľahlivo aplikovať jeho normy, so zreteľom na každú partikulárnu Cirkev, ako aj na celú Katolícku cirkev. K tomuto prameňu sa treba neprestajne vracať".3
S týmto úmyslom som 25. januára 1985 zvolal mimoriadne zhromaždenie Biskupskej synody pri príležitosti dvadsiateho výročia zakončenia Koncilu. Cieľom tohto zhromaždenia bolo sláviť milosti a duchovné ovocie Druhého vatikánskeho koncilu, ako aj prehĺbiť jeho učenie, aby ho všetci veriaci lepšie prijali a šírili jeho poznanie a aplikáciu.
Pri tejto príležitosti synodálni Otcovia sa vyslovili takto: "Veľmi mnohí si želajú, aby sa vypracoval katechizmus čiže súhrn celého katolíckeho učenia, tak viery ako i mravov, ktorý by bol akoby smerodajným textom pre katechizmy čiže súhrny učenia, ktoré sa pripravia v rozličných krajinách. Učenie sa má predložiť z hľadiska biblického i liturgického, má poskytnúť správnu a zároveň dnešnému životu kresťanov prispôsobenú náuku". Po skončení synody som si osvojil toto želanie, pretože som oprávnene uznal, že úplne zodpovedá skutočnej potrebe všeobecnej Cirkvi ako aj partikulárnych cirkví".
Preto z celého srdca vzdávam vďaky Pánovi v tento deň, keď pod názvom "Katechizmus katolíckej Cirkvi" môžem celej Cirkvi ponúknuť tento smerodajný text pre katechézu, obnovenú na základe živých prameňov viery!
Po obnove liturgie a novej kodifikácii kanonického práva Latinskej cirkvi ako aj kánonov Východných katolíckych cirkví, tento katechizmus zaiste napomôže obnovu celého cirkevného života, ktorú si želal a do života uviedol Druhý vatikánsky koncil.

2.Priebeh a duch prípravy textu

Katechizmus Katolíckej cirkvi je ovocím veľmi širokej spolupráce; dozrieval počas šesťročnej intenzívnej práce v duchu pozornej otvorenosti a nadšenej horlivosti.
V roku 1986 som komisii dvanástich kardinálov a biskupov na čele s kardinálom Jozefom Ratzingerom, zveril úlohu pripraviť návrh katechizmu, ktorý žiadali synodálni Otcovia. Komisii pomáhala pri jej práci redakčná rada zložená zo siedmich diecéznych biskupov, odborníkov v teológii a katechéze.
Komisia, ktorej úlohou bolo dávať smernice a dohliadať na priebeh prác, pozorne sledovala všetky etapy redakcie deviatich postupných verzií. Redakčná rada zase prevzala úlohu napísať texty, urobiť zmeny, o ktoré požiadala komisia, preskúmať pripomienky mnohých teológov, exegétov, katechistov a najmä biskupov z celého sveta, s cieľom zlepšiť text. V rade sa s veľkým úžitkom porovnávali rozličné názory, takže text sa stal bohatším a zabezpečila sa jeho jednota a súlad.
Vypracovaný návrh sa stal predmetom rozsiahlej konzultácie všetkých katolíckych biskupov, biskupských konferencií alebo synod, ako aj teologických a katechetických inštitútov. Biskupi v celku prijali návrh veľmi priaznivo. Právom možno povedať, že tento katechizmus je ovocím spolupráce celého episkopátu Katolíckej cirkvi, ktorý veľkodušne prijal moju výzvu, aby prevzal svoju časť zodpovednosti na tejto iniciatíve, ktorá sa zblízka dotýka života Cirkvi. Táto odpoveď vyvoláva vo mne hlbokú radosť, lebo zhoda toľkých hlasov zaiste vyjadruje to, čo možno nazvať akoby "symfóniou" viery. Vypracovanie tohto katechizmu prejavuje tiež kolegiálnu povahu episkopátu: dosvedčuje katolíckosť Cirkvi.

3. Rozdelenie látky

Katechizmus má verne a organicky podať učenie Svätého písma a živej Tradície v Cirkvi, autentického Učiteľského úradu ako aj duchovného dedičstva cirkevných Otcov, Učiteľov, svätcov a svätíc Cirkvi, aby sa tak lepšie mohli poznať kresťanské tajomstvá a oživila sa viera Božieho ľudu. Má mať na zreteli vysvetlenie učenia, ktoré Duch Svätý vnukol svojej Cirkvi v priebehu storočí. Má tiež pomáhať objasňovať svetlom viery nové situácie a otázky, ktoré sa v minulosti ešte nekládli.
Katechizmus má teda obsahovať veci nové i staré (Porov. Mt 13, 52), pretože viera, je vždy tá istá a stále je zdrojom nového svetla.
Aby Katechizmus katolíckej Cirkvi splnil obidve tieto požiadavky, preberá na jednej strane "staré", tradičné usporiadanie, ako ho podáva už Katechizmus sv. Pia V. a rozčleňuje látku na štyri časti: posvätná liturgia so sviatosťami na prvom mieste; kresťanský spôsob konania (morálka), ktorého vysvetlenie sa začína desatorom Božích prikázaní a napokon kresťanská modlitba. Súčasne sa však obsah často podáva "novým" spôsobom, aby sa odpovedalo požiadavkám našej doby.
Všetky štyri časti sa navzájom prepájajú: kresťanské tajomstvo je predmetom viery (prvá časť); slávi sa a komunikuje v liturgických úkonoch (druhá časť); je prítomné, aby osvecovalo a napomáhalo Božie deti v ich konaní (tretia časť); je základom našej modlitby, ktorej hlavným vyjadrením je "Otče náš", ktorý určuje aj predmet našej prosby, chvály a orodovania (štvrtá časť).
Liturgia sama je modlitbou: vyznanie viery nachádza svoje správne miesto v slávení bohoslužby. Milosť, ktorá je ovocím sviatostí, je nenahraditeľnou podmienkou kresťanského konania, tak isto ako účasť na liturgii Cirkvi vyžaduje vieru. Ak je viera bez skutkov, je sama v sebe mŕtva (Porov. Jak 2,14-26) a nemôže prinášať ovocie večného života.
Pri čítaní Katechizmu katolíckej Cirkvi môžeme postrehnúť obdivuhodnú jednotu Božieho tajomstva a Božieho plánu spásy, ako aj ústredné miesto Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna, ktorého poslal Otec a ktorý sa pôsobením Ducha Svätého stal človekom v lone preblahoslavenej Panny Márie, aby bol naším Spasiteľom. Zomrel a vstal z mŕtvych. Stále je prítomný vo svojej Cirkvi, najmä vo sviatostiach. On je skutočným prameňom viery, vzorom kresťanského konania a Učiteľom našej modlitby.

4. Náuková dôležitosť textu

Katechizmus katolíckej Cirkvi, ktorý som schválil 25. júna 1992 a ktorého zverejnenie dnes svojou apoštolskou autoritou nariaďujem, je výkladom viery Cirkvi a katolíckeho učenia, ako ich dosvedčuje alebo vysvetľuje Sväté písmo, apoštolská Tradícia a Učiteľský úrad Cirkvi. Vyhlasujem ho za bezpečnú normu pre učenie viery, a teda za platný a legitímny nástroj v službe cirkevného spoločenstva. Kiež by slúžil obnove, ku ktorej Duch Svätý neprestajne volá Božiu Cirkev, Kristovo telo, na jej ceste k nehynúcemu svetlu Kráľovstva!
Schválenie a zverejnenie Katechizmu katolíckej Cirkvi patrí k službe, ktorú chce Petrov nástupca preukázať svätej Katolíckej cirkvi, všetkým partikulárnym Cirkvám žijúcim v pokoji a v spoločenstve s rímskou Apoštolskou Stolicou, podporiť a posilniť vieru všetkých učeníkov Pána Ježiša (Lk 22,32) a súčasne upevniť zväzky jednoty v tej istej apoštolskej viere.
Prosím teda pastierov Cirkvi a veriacich, aby prijali tento Katechizmus v duchu spoločenstva a starostlivo ho používali pri plnení poslania ohlasovať vieru a povolávať k evanjeliovému životu. Tento Katechizmus sa im zveruje, aby slúžil ako smerodajný, spoľahlivý a autentický text pre vysvetľovanie katolíckeho učenia a najmä pre vypracovanie miestnych katechizmov. Predkladá sa tiež všetkým veriacim, ktorí chcú lepšie poznať nevyčerpateľné bohatstvá spásy (Porov. Ef 3,8). Chce podporiť ekumenické snahy podnecované svätou túžbou po jednote všetkých kresťanov tým, že presne ukazuje obsah a obdivuhodnú súvislosť katolíckej viery. Katechizmus katolíckej Cirkvi sa napokon ponúka každému človekovi, ktorý od nás žiada zdôvodniť nádej, ktorá je v nás (1 Pt 3,15), a ktorý by chcel poznať, čo verí Katolícka cirkev.
Tento Katechizmus nechce nahrádzať miestne katechizmy, riadne schválené cirkevnými autoritami, diecéznymi biskupmi a biskupskými konferenciami, najmä ak boli schválené Apoštolskou Stolicou. Jeho poslaním je povzbudiť a napomáhať vypracovanie nových miestnych katechizmov, ktoré budú brať zreteľ na rozličné situácie a kultúry, ale pri tom starostlivo zachovajú jednotu viery a vernosť katolíckemu učeniu.

5. Záver

Na konci tohto dokumentu, ktorý predstavuje Katechizmus Katolíckej cirkvi, prosím preblahoslavenú Pannu Máriu, Matku vteleného Slova a Matku Cirkvi, aby svojím mocným príhovorom podporovala katechetickú prácu celej Cirkvi na všetkých rovinách, v tejto dobe, keď je Cirkev povolaná k novému evanjelizačnému úsiliu. Kiež by svetlo pravej viery oslobodilo ľudí od nevedomosti a otroctva hriechu a viedlo ich k jedinej slobode hodnej tohto mena (Jn 8,32): k slobode života v Ježišovi Kristovi pod vedením Ducha Svätého, tu na zemi i v nebeskom Kráľovstve, v plnosti blaživého videnia Boha z tváre do tváre (1 Kor 13,12; 2 Kor 5,6-8).

Dané 11. októbra 1992, na tridsiate výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu, v štrnástom roku môjho pontifikátu.

Ján Pavol II. (v. r.)

--------------------

1 Ján XXIII., Prejav pri otvorení II. vatikánskeho koncilu, 11. októbra 1962, AAS 54 (1962), ss. 788-791.
2 Pavol VI., Prejav pri ukončení II. vatikánskeho koncilu, 8. decembra 1965, AAS 58 (1966), ss. 7-8.
3 Ján Pavol II., Príhovor z 25. januára 1985: L Osservatore Romano, 27. januára 1985
4 Konečná správa z mimoriadnej synody 7. decembra 1985, I,B,a,č.4: Enchiridion Vaticanum, 9, s. 1758, č. 1797
5 Ján Pavol II., Záverečný prejav na mimoriadnej synode, 7. decembra 1985, č.6: AAS 78 (1986), s. 435.