KKC
9. článok „VERÍM V SVÄTÚ CIRKEV VŠEOBECNÚ“
748 „Keďže Kristus je svetlo národov, tento posvätný koncil, zhromaždený v Duchu Svätom, veľmi túži ohlasovaním evanjelia každému stvoreniu osvietiť všetkých ľudí Kristovým jasom, ktorý žiari na tvári Cirkvi.“ Týmito slovami sa začína dogmatická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi. Tým Koncil zdôrazňuje, že článok viery o Cirkvi úplne závisí od článkov o Ježišovi Kristovi. Cirkev nemá iné svetlo, iba Kristovo svetlo. Podľa obrazu obľúbeného cirkevnými Otcami možno ju prirovnať k mesiacu, ktorého celé svetlo je odrazom slnka.
749 Článok viery o Cirkvi úplne závisí aj od článku o Duchu Svätom, ktorý ho predchádza. „Lebo keď sme už ukázali, že Duch Svätý je prameňom a darcom všetkej svätosti, teraz vyznávame, že on obdaroval Cirkev svätosťou.“ Cirkev je podľa vyjadrenia Otcov miestom, „kde kvitne Duch“.
750 Veriť, že Cirkev je „svätá“ a „katolícka“,(811) že je „jedna“ a „apoštolská“ (ako dodáva Nicejsko-carihradské vyznanie viery), je neoddeliteľné od viery v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. V Apoštolskom symbole viery vyznávame, že veríme v svätú Cirkev. Latinský text tu používa výraz „credo Ecclesiam – verím Cirkev“,(169) na rozdiel od „credo in Deum – verím v Boha“, aby sme si neplietli Boha s jeho dielami a aby sme všetky dary, ktoré vložil do svojej Cirkvi, jasne pripisovali jeho dobrote.
1. odsek CIRKEV V BOŽOM PLÁNE
2. odsek CIRKEV – BOŽÍ ĽUD, KRISTOVO TELO, CHRÁM DUCHA SVÄTÉHO
3. odsek CIRKEV JE JEDNA, SVÄTÁ, KATOLÍCKA A APOŠTOLSKÁ
4. odsek VERIACI V KRISTA: HIERARCHIA, LAICI, ZASVÄTENÝ ŽIVOT
5. odsek SPOLOČENSTVO SVÄTÝCH
6. odsek MÁRIA – MATKA KRISTOVA, MATKA CIRKVI