SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresťanský výmenný bannerový systém
A - B - C - Č - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - Š - T - U - V - Z - Ž

KKC

        časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
     oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
  kapitola: TRETIA KAPITOLA ŽIVOT MODLITBY
    článok: 
     odsek: 
odstavec: 
       téma: 

TRETIA KAPITOLA ŽIVOT MODLITBY

2697 Modlitba je životom nového srdca. Má nás oživovať v každej chvíli. My však zabúdame na toho, ktorý je náš Život a naše všetko. Preto Otcovia duchovného života v duchu tradície Deuteronómia a Prorokov zdôrazňujú modlitbu ako „spomienku na Boha“,(1099) ako časté prebudenie „pamäti srdca“: „Na Boha si máme spomenúť častejšie, ako dýchame.“ Ale nemožno sa modliť „stále“, ak sa v určitých chvíľach nemodlíme s úmyslom modliť sa. To sú silné chvíle kresťanskej modlitby, čo sa týka intenzity a trvania.

2698 Tradícia Cirkvi(1168) veriacim predkladá pravidelne sa opakujúce modlitby, ktoré majú živiť neprestajnú modlitbu. Niektoré sú každodenné: ranná a večerná modlitba, modlitba pred jedlom a po jedle, liturgia hodín.(1174) Nedeľa, ktorej stredobodom je slávenie Eucharistie,(2177) sa svätí predovšetkým modlitbou. Cyklus liturgického roka a jeho veľké sviatky tvoria základný rytmus života modlitby kresťanov.

2699 Pán vedie každého človeka cestami a spôsobmi, aké sa mu páčia. Aj každý veriaci mu odpovedá podľa rozhodnutia svojho srdca a osobnými prejavmi svojej modlitby. Kresťanská tradícia však zachovala tri hlavné formy života modlitby: ústnu modlitbu, rozjímanie a kontemplatívnu modlitbu. Majú spoločnú základnú črtu – sústredenosť srdca.(2563) Toto starostlivé zachovávanie Božieho slova a bedlivé zotrvávanie v Božej prítomnosti robí z týchto troch foriem silné chvíle života modlitby.

zobraziť celé1. článok FORMY MODLITBY

zobraziť celéI. Ústna modlitba

2700 Boh hovorí človekovi svojím Slovom. Aj naša modlitba dostáva konkrétnu podobu prostredníctvom vnútorných alebo vyslovovaných slov.(1176) Ale najdôležitejšie je, aby srdce bolo v prítomnosti toho, ku komu v modlitbe hovoríme. „Aby sme boli vypočutí, to nezávisí od množstva slov, ale od bedlivosti srdca.“

2701 Ústna modlitba je nevyhnutnou zložkou kresťanského života. Ježiš učí svojich učeníkov, ktorých priťahovala tichá modlitba ich Učiteľa, ústnu modlitbu: Otče náš. Ježiš sa nemodlil len liturgické modlitby(2603) synagógy. Evanjeliá nám ho ukazujú, ako nahlas vyslovuje svoju osobnú modlitbu, od nadšeného velebenia Otca až po úzkosť v Getsemanskej záhrade. (612)

2702 Táto potreba zapojiť do vnútornej modlitby aj zmysly zodpovedá požiadavke našej ľudskej prirodzenosti.(1146) Sme telo a duch, a teda pociťujeme potrebu prejaviť svoje city aj navonok. Máme sa modliť celou svojou bytosťou, aby sme dali svojej prosbe čo najväčšiu možnú silu.

2703 Táto potreba zodpovedá aj Božej požiadavke. Boh hľadá ctiteľov v Duchu a pravde, a teda živú modlitbu, ktorá vystupuje z hlbín duše. Chce aj vonkajší prejav, ktorý zapája telo do vnútornej modlitby, lebo vonkajší prejav mu vzdáva dokonalú úctu všetkého toho, na čo má právo.(2097)

2704 Keďže ústna modlitba je vonkajšia, a tak plne ľudská, je v pravom zmysle slova modlitbou ľudu. Ale ani tá najvnútornejšia modlitba nemá zanedbávať ústnu modlitbu. Modlitba sa stáva vnútornou natoľko, nakoľko si uvedomujeme toho, „ku komu hovoríme“. Vtedy sa ústna modlitba stáva prvou formou kontemplatívnej modlitby.

zobraziť celéII. Rozjímanie

2705 Rozjímanie (meditácia) je predovšetkým hľadaním. Ľudský duch sa usiluje pochopiť dôvod a spôsob kresťanského života,(158) aby súhlasil s tým a odpovedal na to, čo žiada Pán. To vyžaduje pozornosť, ktorú je ťažké udržať Obyčajne si pritom človek pomáha nejakou knihou a tie kresťanom nechýbajú: Sväté písmo, najmä evanjelium,(127) sväté ikony, liturgické texty príslušného dňa alebo obdobia, spisy Otcov duchovného života, diela kresťanskej duchovnosti, veľká kniha stvorenia a kniha dejín, kniha Božieho „Dnes“.

2706 Rozjímať o tom, čo sa číta, nás vedie k tomu, aby sme si to osvojili porovnávaním so sebou. A tu sa otvára iná kniha: kniha života. Od myšlienok sa prechádza na skutočnosť. Podľa stupňa pokory a viery človek v tejto knihe objaví hnutia, ktoré hýbu srdcom a môže ich rozlišovať. Ide o to, aby konal pravdu a prišiel k svetlu: „Pane, čo chceš, aby som robil?“

2707 Metódy rozjímania(2690) sú také rozličné, akí rozliční sú učitelia duchovného života. Kresťan má pravidelne rozjímať, ináč sa podobá prvým trom druhom pôd z podobenstva o rozsievačovi. Ale metóda je len sprievodcom. Dôležité je napredovať s pomocou Ducha Svätého po jedinej ceste modlitby, ktorou je Ježiš Kristus.(2664)

2708 Rozjímanie uvádza do činnosti myslenie, predstavivosť, city a túžby. Toto zaktivizovanie je nevyhnutné, aby sa prehĺbilo presvedčenie viery, podnietilo obrátenie srdca a posilnila vôľa nasledovať Krista. Kresťanská modlitba sa prednostne venuje rozjímaniu o „Kristových tajomstvách“,(516) ako je to pri lectio divina (čítaní Božieho slova) alebo pri ruženci.(2678) Táto forma nábožného uvažovania má veľkú hodnotu, ale kresťanská modlitba má smerovať ešte ďalej, a to k poznaniu lásky Pána Ježiša a k spojeniu s ním.

zobraziť celéIII. Kontemplatívna modlitba

2709 Čo je kontemplatívna modlitba? Svätá Terézia odpovedá: „Podľa môjho názoru kontemplatívna(2562-2564) modlitba nie je nič iné ako dôverný priateľský styk, v ktorom sa často zdržiavame sami s tým, o ktorom vieme, že nás miluje.“
Kontemplatívna modlitba hľadá toho, „ktorého z tej duše milujem“ (Pies 1,7), čiže Ježiša a v ňom Otca. Hľadáme ho, lebo túžiť po ňom je vždy začiatkom lásky, a hľadáme ho v čistej viere, v tej viere, ktorá nám dáva narodiť sa z neho a žiť v ňom. Aj pri kontemplatívnej modlitbe možno rozjímať, ale pohľad sa upiera na Pána.

2710 Voľba času a trvania kontemplatívnej modlitby závisí od rozhodnej vôle, ktorá odhaľuje tajomstvá srdca. Nekonáme si kontemplatívnu modlitbu, keď máme čas, ale nájdeme si čas,(2726) keď budeme iba pre Pána s pevným rozhodnutím, že si ho počas cesty nevezmeme späť, nech by stretnutie prinášalo akékoľvek skúšky a vyprahnutosť. Nedá sa vždy rozjímať, ale vždy sa možno zahĺbiť do kontemplatívnej modlitby, a to nezávisle od zdravotného stavu, pracovných podmienok alebo citových dispozícií. Srdce je miestom hľadania a stretania v jednoduchosti a vo viere.

2711 Vstup do kontemplatívnej modlitby je podobný vstupu do eucharistickej liturgie: pod pôsobením Ducha Svätého máme „sústrediť“ srdce(1348) a celú svoju bytosť, prebývať v Pánovom príbytku, ktorým sme my, vzbudiť si vieru, aby sme vstúpili do prítomnosti toho, ktorý nás očakáva, odložiť svoje masky a obrátiť svoje srdce k Pánovi,(2100) ktorý nás miluje, aby sme sa mu odovzdali ako obetný dar, ktorý treba očistiť a pretvoriť.

2712 Kontemplatívna modlitba je modlitbou Božieho dieťaťa, hriešnika, ktorému sa odpustilo a ktorý je ochotný prijať lásku, akou je milovaný, a chce na ňu odpovedať tým, že bude ešte viac milovať. No vie, že jeho opätujúcu lásku mu vlieva do srdca Duch Svätý, lebo všetko je Božia milosť. Kontemplatívna modlitba je pokorná a jednoduchá odovzdanosť do láskyplnej vôle Otca v stále hlbšom spojení s jeho milovaným Synom.(2822)

2713 Kontemplatívna modlitba je tak najjednoduchším vyjadrením tajomstva modlitby. Je darom, milosťou.(2559) Možno ju prijať len v pokore a v chudobe ducha. Kontemplatívna modlitba je zmluvný vzťah vytvorený Bohom v hĺbke našej bytosti. Kontemplatívna modlitba je spoločenstvo: v ňom Najsvätejšia Trojica stvárňuje človeka, Boží obraz, „na svoju podobu“.

2714 Kontemplatívna modlitba je aj v plnom zmysle slova silná chvíľa modlitby. V nej nás Otec skrze svojho Ducha vyzbrojuje silou, aby v nás „mocne zosilnel vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval“ v našich srdciach a aby sme boli „zakorenení a upevnení v láske“ (Ef 3,16-17).

2715 Kontemplatívna modlitba je pohľad viery upretý na Ježiša. „Ja sa dívam na neho a on sa díva na mňa,“ hovorieval za čias svojho svätého farára sedliak z Arsu, ktorý sa modlil pred svätostánkom. (1380) Táto pozornosť voči Ježišovi je zrieknutím sa svojho „ja“. Jeho pohľad očisťuje srdce. Svetlo Ježišovho pohľadu osvecuje zrak nášho srdca. Učí nás vidieť všetko vo svetle jeho pravdy a jeho súcitu so všetkými ľuďmi. Kontemplatívna modlitba obracia svoj pohľad aj na tajomstvá Kristovho života.(521) Učí tak „vnútornému poznaniu Pána“, aby sme ho väčšmi milovali a lepšie nasledovali.

2716 Kontemplatívna modlitba je počúvaním Božieho slova. Toto počúvanie vôbec nie je pasívne, ale je poslušnosťou viery,(494) bezvýhradným prijatím zo strany služobníka a láskyplnou oddanosťou dieťaťa. Má účasť na „Amen“ (súhlase) Syna, ktorý sa stal Služobníkom, a na „Fiat“ jeho pokornej služobnice.

2717 Kontemplatívna modlitba je tichom,(533) „symbolom budúceho sveta“ alebo „mlčanlivou láskou“. V kontemplatívnej modlitbe slová nie sú rozprávaním, ale vetvičkami, ktoré živia oheň lásky. V tomto tichu, neznesiteľnom pre „vonkajšieho“ človeka, nám Otec vyslovuje svoje vtelené, umučené, zosnulé a vzkriesené Slovo a Duch synovstva(498) nám dáva účasť na Ježišovej modlitbe.

2718 Kontemplatívna modlitba je zjednotením sa s Kristovou modlitbou v takej miere, v akej nám dáva účasť na jeho tajomstve. Cirkev slávi Kristovo tajomstvo v Eucharistii a Duch Svätý nám ho dáva prežívať v kontemplatívnej modlitbe, aby sa stalo zjavným prostredníctvom činorodej lásky.

2719 Kontemplatívna modlitba je spoločenstvo lásky, ktoré prináša život za mnohých v takej miere, v akej je súhlasom zotrvať v noci viery.(165) Veľkonočná noc zmŕtvychvstania prechádza nocou smrteľnej úzkosti a hrobu. To sú tri silné chvíle Ježišovej hodiny, ktoré nám jeho Duch (a nie „telo“, ktoré je „slabé“) dáva prežívať v kontemplatívnej modlitbe. Treba privoliť, aby sme bedlili hodinu s ním. (2730)

zobraziť celéZhrnutie

2720 Cirkev vyzýva veriacich na pravidelnú modlitbu: na každodenné modlitby, na liturgiu hodín, na nedeľné slávenie Eucharistie a na sviatky liturgického roka.

2721 Kresťanská tradícia pozná tri hlavné formy života modlitby: ústnu modlitbu, rozjímanie a kontemplatívnu modlitbu. Všetky tri majú ako spoločnú črtu sústredenosť srdca.

2722 Ústna modlitba, založená na jednote tela a ducha v ľudskej prirodzenosti, pridružuje telo k vnútornej modlitbe srdca podľa príkladu Ježiša Krista, ktorý sa modlí k svojmu Otcovi a učí svojich učeníkov „Otče náš“.

2723 Rozjímanie je nábožné uvažovanie, ktoré uvádza do činnosti myslenie, predstavivosť, city a túžby. Jeho cieľom je osvojiť si vierou predmet, o ktorom sa uvažuje, a porovnávať ho s realitou vlastného života.

2724 Kontemplatívna modlitba je jednoduché vyjadrenie tajomstva modlitby. Je to pohľad viery upretý na Ježiša, počúvanie Božieho slova, mlčanlivá láska. Kontemplatívna modlitba uskutočňuje zjednotenie s Kristovou modlitbou v takej miere, v akej nám dáva účasť na jeho tajomstve.

zobraziť celé2. článok BOJ V MODLITBE

2725 Modlitba je dar milosti a rozhodná odpoveď z našej strany. Vždy predpokladá úsilie. Veľké postavy modlitby Starej zmluvy pred Kristom, ako aj Božia Matka a svätí spolu s Ježišom nás učia,(2612) že modlitba je boj. Proti komu? Proti nám samým a proti úkladom Pokušiteľa,(409) ktorý robí všetko, aby odvrátil človeka od modlitby, od spojenia s Bohom. Každý sa modlí tak, ako žije, pretože každý žije tak, ako sa modlí. Kto nechce stále konať podľa Kristovho Ducha, nemôže ani stále prosiť v jeho mene. „Duchovný boj“ v novom živote kresťana je neoddeliteľný od boja v modlitbe.(2015)

zobraziť celéI. Námietky proti modlitbe

2726 V boji modlitby musíme čeliť, v nás samých i okolo seba, mylným predstavám o modlitbe. Niektorí v nej vidia obyčajnú psychologickú činnosť, iní úsilie sústrediť sa s cieľom dosiahnuť vnútornú prázdnotu. Iní ju uzákoňujú do obradných postojov a slov. V podvedomí mnohých kresťanov je modlitba činnosťou,(2710) ktorá je nezlučiteľná so všetkým tým, čo majú robiť: nemajú čas. Tí, čo hľadajú Boha v modlitbe, sa rýchlo znechutia, lebo nevedia, že modlitba pochádza aj od Ducha Svätého, a nielen od nich samých.

2727 Musíme čeliť aj spôsobom zmýšľania „tohto sveta“. Ak nebudeme ostražití, preniknú do nás. Napríklad, pravdivé je vraj len to, čo sa dá overiť rozumom a vedou (modlitba je však tajomstvo,(37) ktoré presahuje naše vedomie i podvedomie); dôležité sú len hodnoty výroby a zisku (keďže modlitba je neproduktívna, je neužitočná); zmyselnosť a pohodlie sa pokladajú za kritériá pravdy, dobra a krásy(2500) (modlitba však ako „láska ku Kráse“ [filokália] je uchvátená slávou živého a pravého Boha); napokon modlitba ako reakcia proti aktivizmu (ktorý pripisuje prvoradý význam činnosti) je predstavovaná ako útek zo sveta (kresťanská modlitba však nie je ani únikom z dejín, ani rozchodom so životom).

2728 Napokon náš boj musí čeliť tomu, čo pociťujeme ako naše neúspechy v modlitbe: znechutenie pre našu suchopárnosť, zármutok nad tým, že nedávame Pánovi všetko, lebo máme „veľký majetok“ (Mk 10,22), sklamanie z toho, že nie sme vypočutí podľa našej vôle, zranenie našej pýchy, ktorá sa zatvrdzuje preto, že sme nehodní hriešnici, alergia na modlitbu ako na nezaslúžený dar. Záver je vždy ten istý: Načo sa modliť? Aby sme tieto prekážky prekonali, treba bojovať pokorne, s dôverou a vytrvalosťou.

zobraziť celéII. Pokorná bedlivosť srdca

zobraziť celéZOČI-VOČI ŤAŽKOSTIAM PRI MODLITBE

2729 Bežnou ťažkosťou pri našej modlitbe je roztržitosť. Pri ústnej modlitbe sa môže vzťahovať na slová a ich zmysel. V hlbšej rovine sa však môže týkať Toho, ku komu sa modlíme v ústnej modlitbe (liturgickej alebo osobnej), v rozjímaní a kontemplatívnej modlitbe. Venovať pozornosť roztržitostiam, aby sme ich zahnali, by znamenalo upadnúť do ich osídel, zatiaľ čo stačí vrátiť sa do nášho srdca.(2711) Roztržitosť nám odhaľuje, k čomu sme pripútaní, a toto pokorné uvedomenie si pred Pánom má prebudiť našu uprednostňujúcu lásku k nemu, takže mu rozhodne ponúkneme svoje srdce, aby ho očistil. Tu v srdci je miesto boja, voľby Pána, ktorému chceme slúžiť.

2730 Boj proti nášmu privlastňujúcemu si a panovačnému „ja“ je v kladnom zmysle bedlivosť, ostražitosť srdca. Keď Ježiš nástojí na bedlivosti, tá sa vždy vzťahuje na neho, na jeho príchod v posledný deň a každý deň: „dnes“. Ženích prichádza o polnoci.(2659) Svetlo, ktoré nesmie zhasnúť, je svetlo viery: „V srdci mi znejú tvoje slová: Hľadajte moju tvár“ (Ž27,8).

2731 Inou ťažkosťou najmä pre tých, čo sa chcú úprimne modliť, je suchopárnosť. Býva súčasťou kontemplatívnej modlitby, pri ktorej sa srdce cíti opustené, bez záľuby v myšlienkach, spomienkach a citoch, a to aj duchovných. Je to chvíľa čistej viery, ktorá zostáva verne s Ježišom v smrteľnej úzkosti a v hrobe. „Ak pšeničné zrno… odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12,24). Ak je suchopárnosť zavinená tým, že chýbajú korene, lebo slovo padlo na skalu, boj je súčasťou obrátenia. (1426)

zobraziť celéZOČI-VOČI POKUŠENIAM PRI MODLITBE

2732 Najčastejším a najskrytejším pokušením je náš nedostatok viery.(2609) Menej sa prejavuje zjavnou neverou(2089) než faktickým uprednostňovaním niečoho iného. Keď sa začneme modliť, ako prvoradé sa nám predstavia tisíce prác alebo starostí, ktoré sa zdajú naliehavé. Je to znova chvíľa pravdy pre srdce a pre jeho uprednostňujúcu lásku. Niekedy sa obraciame na Pána ako na posledné útočisko. Ale skutočne tomu veríme?(2092) Inokedy si berieme Pána za spojenca, lenže srdce zostáva ešte domýšľavé. V každom prípade náš nedostatok viery dáva najavo, že ešte nemáme dispozíciu pokorného srdca: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“(2074) (Jn 15,5).

2733 Iným pokušením, ktorému domýšľavosť otvára dvere,(2094) je duchovná znechutenosť (po latinsky acedia). Pod týmto výrazom Otcovia duchovného života chápu určitú formu depresie zavinenú ochabnutím v askéze, poklesom bedlivosti a nedbanlivosťou srdca: „Duch je síce ochotný, ale telo je slabé“ (Mt 26,41). Z čím väčšej výšky človek padne, tým viac si ublíži.(2559) Bolestná stiesnenosť je opakom domýšľavosti. Kto je pokorný, nečuduje sa svojej úbohosti; ona ho vedie k tomu, aby mal väčšiu dôveru, aby vytrvalo odolával.

zobraziť celéIII. Synovská dôvera

2734 Synovská dôvera je skúšaná a osvedčuje sa v súžení. Hlavná ťažkosť sa týka prosebnej modlitby,(2629) čiže keď sa prihovárame za seba alebo za druhých. Niektorí sa dokonca prestanú modliť, lebo si myslia, že ich prosba nie je vypočutá. Tu sa vynárajú dve otázky: Prečo si myslíme, že naša prosba nebola vypočutá? Ako je naša modlitba vypočutá, a teda „účinná“?

zobraziť celéPREČO SA SŤAŽUJEME, ŽE NIE SME VYPOČUTÍ?

2735 Ponajprv by nás malo prekvapiť jedno zistenie. Keď chválime Boha alebo keď mu vo všeobecnosti vzdávame vďaky za jeho dobrodenia, nestaráme sa veľmi o to, aby sme vedeli, či mu je naša modlitba milá. Zato si však žiadame vidieť výsledok svojej prosby. Aká je vlastne naša predstava o Bohu, ktorá motivuje našu modlitbu:(2779) je Boh pre nás prostriedkom, ktorým si možno poslúžiť, alebo Otcom nášho Pána Ježiša Krista?

2736 Sme presvedčení, že „nevieme ani to, za čo sa máme modliť,(2559) ako treba“ (Rim 8,26)? Prosíme Boha o „vhodné dobrá“? Náš Otec dobre vie, čo potrebujeme, prv ako by sme ho o to prosili, (1730) ale čaká na našu prosbu, lebo dôstojnosť jeho detí spočíva v ich slobode. Treba sa teda modliť s jeho Duchom slobody, aby sme mohli skutočne poznať jeho túžbu.

2737 „Nič nemáte, lebo neprosíte. Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti“ (Jak 4,2-3). Ak prosíme so srdcom rozdeleným, „cudzoložným“, Boh nás nemôže vypočuť, lebo chce naše dobro, náš život. „Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: ,Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva?‘“ (Jak 4,5). Náš Boh je na nás „žiarlivý“, čo je znakom, že jeho láska je pravdivá. Vniknime do túžby jeho Ducha a budeme vypočutí:
„Nevyžaduj hneď [vypočutie] prosby, akoby si mal na to právo; chce ti totiž preukázať oveľa viac dobrodení, ak vytrváš v modlitbe.“
Boh chce, „aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní prijať to, čo nám chce dať“.

zobraziť celéAKO JE NAŠA MODLITBA ÚČINNÁ?

2738 Zjavenie o modlitbe v ekonómii spásy nás učí, že viera sa opiera o pôsobenie Boha v dejinách.(2568) Synovskú dôveru vzbudzuje jeho vrcholné dielo: umučenie a zmŕtvychvstanie jeho Syna. Kresťanská modlitba je spoluprácou s jeho prozreteľnosťou, s jeho plánom lásky k ľuďom.(307)

2739 U svätého Pavla je táto dôvera „odvážna“, (2778) zakladá sa na modlitbe Ducha v nás a na vernej láske Otca, ktorý nám dal svojho jediného Syna. Premena srdca, ktoré sa modlí, je prvou odpoveďou na našu prosbu.

2740 Ježišova modlitba robí z kresťanskej modlitby účinnú prosbu. Ježiš je jej vzorom. Modlí sa v nás a s nami. Keďže srdce Syna hľadá len to, čo sa páči Otcovi, ako by mohlo srdce adoptovaných detí lipnúť viac na daroch ako na Darcovi?(2604)

2741 Ježiš sa modlí aj za nás, namiesto nás a v náš prospech. Všetky naše prosby boli raz navždy pojaté do jeho výkriku na kríži a Otec ich vypočul v jeho vzkriesení. Preto sa za nás neprestáva prihovárať u Otca. (2606) Ak je naša modlitba pevne spojená s Ježišovou modlitbou, a to v dôvere a so synovskou odvahou, dostaneme všetko,(2614) o čo prosíme v jeho mene, a to oveľa viac ako tú alebo onú vec: samého Svätého Ducha, v ktorom sú všetky dary.

zobraziť celéIV. Vytrvať v láske

2742 „Bez prestania sa modlite“(2098) (1Sol 5,17). „Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista“ (Ef 5,20). „Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bedlite a proste za všetkých svätých!“ (Ef 6,18). „Nebolo nám prikázané neprestajne pracovať, bedliť a postiť sa; ale bez prestania sa modliť stanovil zákon.“ Takáto neúnavná horlivosť môže pochádzať len z lásky. Boj v modlitbe proti našej ťarbavosti a lenivosti je bojom pokornej, dôverujúcej a vytrvalej lásky.(162) Táto láska otvára naše srdce trom žiarivým a oživujúcim zjavným pravdám vyplývajúcim z viery:

2743 Modliť sa je vždy možné: čas kresťana je časom vzkrieseného Krista, ktorý je s nami „po všetky dni“ (Mt 28,20), akékoľvek by boli búrky. Náš čas je v Božích rukách:
„Aj človekovi, ktorý obchoduje alebo cestuje, je možné pozorne sa modliť; takisto je možné inému, ktorý sedí v dielni a zošíva kože, povzniesť ducha k Bohu: je možné sluhovi, ktorý nakupuje potraviny a pobehuje hore-dolu alebo posluhuje v kuchyni… horlivo sa modliť z hĺbky srdca.“

2744 Modliť sa je životnou potrebou. Dôkaz z opaku nie je menej presvedčivý: ak sa nenechávame viesť Duchom, znova upadáme do otroctva hriechu. Ako môže byť Duch Svätý „naším životom“, ak je naše srdce ďaleko od neho?
„Nič sa nevyrovná modlitbe: veď ona robí z nemožného možné, z ťažkého ľahké… Je nemožné…, aby mohol niekedy upadnúť do hriechu… človek…, ktorý sa modlí.“
„Kto sa modlí, určite sa spasí. Kto sa nemodlí, určite sa zatratí.“

2745 Kresťanská modlitba a kresťanský život sú neoddeliteľné, lebo ide o tú istú lásku a o to isté odriekanie sa, ktoré pochádza z lásky.(2660) Ide o tú istú synovskú a láskyplnú zhodu s Otcovým plánom lásky. O to isté pretvárajúce zjednotenie v Duchu Svätom, ktorý nás stále väčšmi pripodobňuje Ježišovi Kristovi. Ide o tú istú lásku ku všetkým ľuďom, o tú lásku, ktorou nás miloval Ježiš: Otec vám dá „všetko, o čo budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom“ (Jn 15,16-17).
„Bez prestania sa modlí, kto spája modlitbu s povinnou prácou a vhodnú činnosť s modlitbou. Iba tak môžeme chápať ako uskutočniteľný príkaz ono modlite sa bez prestania.“

zobraziť celé3. článok MODLITBA JEŽIŠOVEJ HODINY

2746 Keď prišla jeho hodina, Ježiš sa modlí k Otcovi. Jeho modlitba, najdlhšia, akú nám odovzdáva evanjelium, zhŕňa celú ekonómiu stvorenia a spásy, ako aj jeho smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Modlitba Ježišovej hodiny zostáva vždy jeho modlitbou,(1085) tak ako jeho Veľká noc (Pascha), ktorá sa odohrala „raz navždy“, zostáva prítomná v liturgii jeho Cirkvi.

2747 Kresťanská tradícia ju právom nazýva Ježišovou „veľkňazskou modlitbou“. Je to modlitba nášho Veľkňaza. Je neoddeliteľná od jeho obety, od jeho „prechodu“ (Paschy) k Otcovi, v ktorom je úplne „zasvätený“ Otcovi.

2748 V tejto veľkonočnej, obetnej modlitbe(518) je všetko „zjednotené“ v ňom: Boh i svet, Slovo i telo, večný život i čas, láska, ktorá sa obetuje, i hriech, ktorý ju zrádza, prítomní učeníci i tí, čo skrze ich slovo uveria v neho, zrieknutie sa seba samého i oslávenie. Je to modlitba jednoty.(820)

2749 Ježiš zavŕšil celé Otcovo dielo a jeho modlitba, tak ako jeho obeta, siaha až do skončenia vekov. Modlitba Ježišovej hodiny napĺňa posledné časy a vedie ich k zavŕšeniu. Ježiš, Syn, ktorému Otec dal všetko, sa celý odovzdáva Otcovi a súčasne sa vyjadruje so zvrchovanou slobodou na základe moci, ktorú mu dal Otec nad každou bytosťou. Syn, ktorý sa stal sluhom, je Pán, Pantokrátor (Vládca nad všetkým). Náš Veľkňaz, ktorý prosí za nás, je aj ten, ktorý sa modlí v nás, a Boh, ktorý nás vždy vypočuje.(2616)

2750 Až keď vnikneme do svätého mena Pána Ježiša, môžeme znútra prijať modlitbu, ktorú nás učí on sám: „Otče náš“.(2815) Jeho veľkňazská modlitba znútra vnuká veľké prosby modlitby „Otče náš“: starosť o Otcovo meno, horlivosť za jeho kráľovstvo (slávu ), plnenie Otcovej vôle, jeho plánu spásy a oslobodenie od Zlého.

2751 A napokon v tejto veľkňazskej modlitbe nám Ježiš zjavuje a dáva nerozlučiteľné „poznanie“ Otca a Syna,(240) ktoré je samotným tajomstvom života modlitby.

zobraziť celéZhrnutie

2752 Modlitba predpokladá úsilie a boj proti nám samým a proti úkladom Pokušiteľa. Boj v modlitbe je neoddeliteľný od „duchovného boja“, ktorý je potrebný, aby sme stále konali podľa Kristovho Ducha: každý sa modlí tak ako žije, pretože každý žije tak, ako sa modlí.

2753 V boji modlitby musíme čeliť mylným predstavám, rozličným prúdom zmýšľania a skúsenostiam zo svojich neúspechov. Na tieto pokušenia, ktoré spochybňujú užitočnosť alebo dokonca možnosť modlitby, treba odpovedať pokorou, dôverou a vytrvalosťou.

2754 Hlavnými ťažkosťami pri modlitbe sú roztržitosť a suchopárnosť. Liekom proti nim je viera, obrátenie a bedlivosť srdca.

2755 Modlitbu ohrozujú dve časté pokušenia: nedostatok viery a duchovná znechutenosť, ktorá je určitou formou depresie zavinenou ochabnutím v askéze a vedúcou k stiesnenosti.

2756 Synovská dôvera je vystavená skúške, keď máme pocit, že nie sme vždy vypočutí. Evanjelium nás vyzýva, aby sme sa pýtali samých seba, či sa naša modlitba zhoduje s túžbou Ducha Svätého.

2757 „Bez prestania sa modlite“ (1Sol 5,17). Modliť sa je vždy možné. Ba je to životná potreba. Modlitba a kresťanský život sú neoddeliteľné.

2758 Modlitba Ježišovej hodiny, ktorá sa právom volá „veľkňazskou modlitbou“, zhŕňa celú ekonómiu stvorenia a spásy; vnuká veľké prosby modlitby „Otče náš“.