SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresťanský výmenný bannerový systém
A - B - C - Č - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - Š - T - U - V - Z - Ž

KKC

        časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
     oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
  kapitola: DRUHÁ KAPITOLA TRADÍCIA MODLITBY
    článok: 
     odsek: 
odstavec: 
       téma: 

DRUHÁ KAPITOLA TRADÍCIA MODLITBY

2650 Modlitba sa neobmedzuje na spontánny prejav vnútorného podnetu: aby sa človek modlil, musí to aj chcieť. Nestačí ani vedieť, čo o modlitbe zjavuje Sväté písmo, ale treba sa aj naučiť modliť sa. A práve prostredníctvom živého podania (posvätnej Tradície)(75) Duch Svätý učí Božie deti modliť sa vo veriacej a modliacej sa Cirkvi.

2651 Tradícia kresťanskej modlitby(694) je jednou z foriem zveľaďovania Tradície viery, a to najmä kontempláciou a štúdiom veriacich, ktorí vo svojom srdci zachovávajú udalosti a slová ekonómie spásy, ako aj ich hlbokým chápaním duchovných skutočností, ktoré zakusujú.

zobraziť celé1. článok PRI PRAMEŇOCH MODLITBY

2652 Duch Svätý je „živá voda“,(694) ktorá v modliacom sa srdci „prúdi do večného života“ (Jn 4,14). On nás učí prijímať ju zo samého prameňa, ktorým je Kristus. A v kresťanskom živote sú pramene, kde nás Kristus očakáva, aby nás napojil Duchom Svätým.

zobraziť celéBOŽIE SLOVO

2653 Cirkev „naliehavo a osobitným spôsobom vyzýva(133) všetkých veriacich…, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli ,vznešenosť poznania Krista Ježiša‘ (Flp 3,8)… Čítanie Svätého písma má sprevádzať modlitba, aby sa nadviazal rozhovor medzi Bohom a človekom.(1100) Lebo ,keď sa modlíme prihovárame sa jemu, a keď čítame Božie výroky, počúvame jeho‘.“

2654 Otcovia duchovného života, parafrázujúc Mt 7, 7, takto zhŕňajú dispozície srdca, ktoré sa v modlitbe živí Božím slovom: „Hľadajte čítaním a nájdete rozjímaním; klopte modlitbou a otvorí sa vám kontempláciou.

zobraziť celéLITURGIA CIRKVI

2655 Poslanie Krista a Ducha Svätého,(1073) ktorý vo sviatostnej liturgii Cirkvi ohlasuje, sprítomňuje a sprostredkuje tajomstvo spásy, pokračuje v srdci, ktoré sa modlí. Otcovia duchovného života(368) niekedy prirovnávajú srdce k oltáru. Modlitba zvnútorňuje a osvojuje si liturgiu počas jej slávenia i po ňom. Ba aj keď sa modlitba koná „v skrytosti“ (Mt 6,6), je vždy modlitbou Cirkvi, je spoločenstvom s Najsvätejšou Trojicou.

zobraziť celéTEOLOGÁLNE (BOŽSKÉ) ČNOSTI{1812-1829}

2656 Do modlitby sa vstupuje tak, ako sa vstupuje do liturgie – tesnou bránou viery. Prostredníctvom znakov Pánovej prítomnosti hľadáme jeho tvár a túžime po nej, chceme počúvať a zachovávať jeho slovo.

2657 Duch Svätý, ktorý nás učí sláviť liturgiu v očakávaní Kristovho návratu, nás vychováva, aby sme sa modlili v nádeji. A naopak, modlitba Cirkvi a osobná modlitba živia v nás nádej. Najmä žalmy nás svojou konkrétnou a pestrou rečou učia skladať našu nádej v Boha: „Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek“ (Ž40,2). „Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou“ (Rim 15,13).

2658 „A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5). Modlitba, stvárňovaná liturgickým životom, čerpá všetko z lásky, ktorou sme milovaní v Kristovi a ktorá nám dáva schopnosť odpovedať na ňu tak, že milujeme, ako nás on miloval. Láska je zdrojom modlitby.(826) Kto z neho čerpá, dosahuje vrchol modlitby:
„Milujem ťa, Bože môj, a mojou jedinou túžbou je milovať ťa až do posledného dychu môjho života. Milujem ťa, Bože môj, nekonečne hodný milovania, a radšej chcem zomrieť, milujúc ťa, ako žiť, a nemilovať ťa. Milujem ťa, Pane, a prosím ťa len o jednu milosť, aby som ťa mohol milovať večne… Bože môj, ak môj jazyk nemôže v každej chvíli povedať, že ta milujem, chcem, aby ti to opakovalo moje srdce pri každom mojom dychu.“

zobraziť celé„DNES“

2659 Učíme sa modliť(1165) v istých chvíľach, keď počúvame Pánovo slovo a keď máme účasť na jeho veľkonočnom tajomstve. Ale jeho Duch je nám daný v každom čase, v udalostiach každého dňa,(2837) aby v nás vzbudil modlitbu. Ježišovo učenie o modlitbe k nášmu Otcovi(305) je na tej istej rovine ako učenie o prozreteľnosti: čas je v rukách Otca. Stretávame sa s ním v prítomnosti, nie včera, ani zajtra, ale dnes: „Čujte dnes jeho hlas: ,Nezatvrdzujte svoje srdcia…‘“ (Ž95,8).

2660 Modliť sa v udalostiach každého dňa a každej chvíle je jedno z tajomstiev Kráľovstva, ktoré je zjavené „maličkým“, Kristovým služobníkom chudobným podľa blahoslavenstiev.(2546) Je správne a dobré modliť sa, aby príchod kráľovstva spravodlivosti a pokoja ovplyvňoval beh dejín,(2632) ale je dôležité aj „premiesiť“ modlitbou „cesto“ obyčajných každodenných situácií. Všetky formy modlitby môžu byť tým kvasom, ku ktorému Pán prirovnal Božie kráľovstvo.

zobraziť celéZhrnutie

2661 Prostredníctvom živého podania, Tradície, Duch Svätý v Cirkvi učí Božie deti modliť sa.

2662 Božie slovo, liturgia Cirkvi a čnosti viery, nádeje a lásky sú pramene modlitby.

zobraziť celé2. článok CESTA MODLITBY

2663 V živej tradícii modlitby(1201) každá cirkev podľa historických, spoločenských a kultúrnych súvislostí predkladá svojim veriacim reč ich modlitby: slová, spevy, úkony a ikonografiu (obrazy a sochy). Patrí do kompetencie Učiteľského úradu Cirkvi rozlišovať, či sú tieto cesty modlitby verné Tradícii apoštolskej viery, a je úlohou duchovných pastierov a katechétov vysvetľovať ich zmysel, ktorý sa vždy vzťahuje na Ježiša Krista.

zobraziť celéMODLITBA K OTCOVI

2664 Jedinou cestou kresťanskej modlitby je Kristus. Či je naša modlitba spoločná, alebo osobná, ústna, alebo vnútorná, má prístup k Otcovi len vtedy, ak sa modlíme v Ježišovom „mene“.(2780) Ježišova svätá ľudská prirodzenosť je teda cesta, prostredníctvom ktorej nás Duch Svätý učí modliť sa k Bohu, nášmu Otcovi.

zobraziť celéMODLITBA K JEŽIŠOVI

2665 Modlitba Cirkvi, živená Božím slovom a slávením liturgie, nás učí modliť sa k Ježišovi Kristovi.(451) Aj vtedy, keď sa obracia predovšetkým na Otca, vo všetkých liturgických tradíciách obsahuje formy modlitby, ktoré sa obracajú na Krista. Niektoré žalmy, tak ako sú aktualizované v modlitbe Cirkvi, ako aj Nový zákon nám vkladajú do úst a vtláčajú nám do sŕdc tieto vzývania ku Kristovi: Boží Syn, Božie Slovo, Pán, Spasiteľ, Baránok Boží, Kráľ, milovaný Syn, Syn Panny, Dobrý Pastier, náš Život, naše Svetlo, naša Nádej, naše Vzkriesenie, Priateľ ľudí…

2666 Ale meno, ktoré obsahuje všetko, je meno, ktoré Boží Syn dostal pri svojom vtelení: JEŽIŠ.(432) Božie meno je pre ľudské pery nevysloviteľné, ale Božie Slovo, tým, že prijalo našu ľudskú prirodzenosť, nám ho odovzdáva a my ho môžeme vzývať: „Ježiš“, t. j. „YHWH [Jahve] spasí“. Ježišovo meno obsahuje všetko:(435) Boha aj človeka a celú ekonómiu stvorenia a spásy. Modliť sa k „Ježišovi“ znamená vzývať ho, volať k nemu v nás. Jedine jeho meno obsahuje „prítomnosť“, ktorú označuje. Ježiš je Zmŕtvychvstalý, a ktokoľvek vzýva jeho meno, prijíma Božieho Syna, ktorý ho miloval a seba samého vydal za neho.

2667 Toto celkom jednoduché vzývanie pochádzajúce z viery sa v tradícii modlitby na Východe i na Západe rozvinulo vo viacerých formách. Najbežnejšia formulácia, tradovaná duchovnými otcami(2616) na Sinaji, v Sýrii a na vrchu Athos, je vzývanie „Pane, Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou hriešnikom!“ Toto vzývanie spája kristologický hymnus z Listu Filipanom (Flp 2,6-11) s prosbou mýtnika a tých, čo prosili o svetlo. Ním sa srdce uvádza do súladu s biedou ľudí a s milosrdenstvom ich Spasiteľa.

2668 Vzývanie Ježišovho svätého mena(435) je najjednoduchšou cestou ustavičnej modlitby. Ak ho pozorné srdce pokorne často opakuje, toto vzývanie sa nerozptyľuje v „mnohovravnosti“, ale zachováva slovo a s vytrvalosťou prináša úrodu. Toto vzývanie je možné „v každom čase“, lebo nie je zamestnaním popri inom, ale je jediným zamestnaním, totiž milovaním Boha, ktorý v Ježišovi Kristovi oživuje a pretvára každú činnosť.

2669 Modlitba Cirkvi(478) si uctieva a oslavuje aj Ježišovo srdce, tak ako vzýva Ježišovo najsvätejšie meno. Klania sa vtelenému Slovu a jeho srdcu, ktoré sa z lásky k ľuďom nechalo prebodnúť za naše hriechy.(1674) Kresťanská modlitba rada koná krížovú cestu v Spasiteľových šľapajach. Jej zastavenia od pretória (miestodržiteľovho paláca) po Golgotu a po hrob označujú cestu Pána Ježiša, ktorý svojím svätým krížom vykúpil svet.

zobraziť celé„PRÍĎ, DUCHU SVÄTÝ“

2670 „Nik nemôže povedať:(683) ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1Kor 12,3). Vždy, keď sa začíname modliť k Ježišovi, Duch Svätý nás priťahuje na cestu modlitby svojou predchádzajúcou milosťou.(2001) Keďže nás učí modliť sa, pripomínajúc nám Krista, ako by sme sa nemali modliť aj k nemu samému? Preto nás Cirkev povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na začiatku a na konci každej dôležitej činnosti.(1310)
„Ak sa netreba klaňať Duchu Svätému, ako ma [potom] zbožšťuje krstom? Ak sa mu však treba klaňať či ho netreba uctievať?“

2671 Tradičnou formou prosby o Ducha Svätého je vzývanie Otca skrze Krista, nášho Pána, aby nám dal Ducha Tešiteľa. Ježiš zdôrazňuje túto prosbu vo svojom mene práve vo chvíli, keď sľubuje dar Ducha Pravdy. Ale tradičná je aj najjednoduchšia a najpriamejšia modlitba: „Príď, Duchu Svätý.“ Každá liturgická tradícia ju rozvinula v antifónach a hymnoch:
„Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nich oheň svojej lásky.“
„Nebeský kráľ, [Duch] Tešiteľ, Duch pravdy, ty si všade prítomný a všetko napĺňaš, ty si poklad všetkého dobra a prameň života, príď a prebývaj v nás, očisťuj nás a spas nás ty, ktorý si dobrý.“

2672 Duch Svätý, ktorého pomazanie preniká(695) celú našu bytosť, je vnútorným Učiteľom kresťanskej modlitby. Je tvorcom živej tradície modlitby. Nepochybne je toľko ciest modlitby, koľko je tých, čo sa modlia, ale ten istý Duch pôsobí vo všetkých a so všetkými. Práve v spoločenstve Ducha Svätého je kresťanská modlitba modlitbou v Cirkvi.

zobraziť celéV SPOLOČENSTVE SO SVÄTOU BOHORODIČKOU

2673 V modlitbe nás Duch Svätý spája(689) s osobou jednorodeného Božieho Syna v jeho oslávenej ľudskej prirodzenosti, skrze ktorú a v ktorej sa naša synovská modlitba spája v Cirkvi s Ježišovou matkou.

2674 Od súhlasu, ktorý Panna Mária dala s vierou(494) pri zvestovaní a bez váhania zachovala pod krížom, „sa jej materstvo rozširuje aj na bratov a sestry jej Syna, ktorí ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a ťažkostiach“. Ježiš, jediný Prostredník, je cesta našej modlitby; Mária, jeho a naša Matka, ho necháva úplne presvitať: ona „ukazuje cestu“ (po grécky Hodegetria) a podľa tradičnej východnej i západnej ikonografie je jej „znakom“.

2675 Vychádzajúc z tejto jedinečnej Máriinej spolupráce(970) s pôsobením Ducha Svätého, kresťanské cirkvi postupne vytvorili modlitbu k svätej Božej Matke, pričom ju sústredili na Kristovu osobu,(512) ako sa prejavila vo svojich tajomstvách. V nespočetných hymnoch a antifónach, v ktorých sa táto modlitba vyjadruje, sa obyčajne striedajú dve zamerania:(2619) jedno „velebí“ Pána za „veľké veci“, ktoré urobil svojej poníženej služobnici a jej prostredníctvom všetkým ľuďom, druhé zveruje Ježišovej matke prosby a chvály Božích detí, pretože ona teraz pozná ľudstvo, ktoré si v nej zasnúbil Boží Syn.



2677 „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás…“(495) S Alžbetou sa čudujeme: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1,43). Mária je Božia Matka i naša Matka, lebo nám dala Ježiša, svojho Syna. Môžeme jej zverovať všetky svoje starosti a prosby. Prosí za nás, ako prosila za seba: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38). Keď sa zverujeme jej modlitbe, odovzdávame sa s ňou do Božej vôle: „Buď vôľa tvoja.“
„Pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej.“ Keď žiadame Pannu Máriu, aby za nás prosila, uznávame, že sme úbohí hriešnici a obraciame sa na „Matku milosrdenstva“, na tú, ktorá je celá svätá. Zverujeme sa jej „teraz“, v dnešku nášho života. A naša dôvera sa rozširuje natoľko, že jej už odteraz zverujeme „hodinu našej smrti“. Nech je pri nej prítomná, ako bola prítomná pri smrti(1020) svojho Syna na kríži, a nech nás v hodine nášho prechodu do večnosti prijme ako naša Matka, aby nás priviedla k svojmu Synovi Ježišovi do raja.

2678 V stredovekej nábožnosti na Západe vznikla modlitba ruženca(971, 1674) ako ľudová náhrada za modlitbu liturgie hodín. Na Východe litániová forma „Akatistu“ a „Paraklézy“ zostala bližšia chórovému ofíciu byzantských cirkvách, kým arménska, koptská a sýrska tradícia dala prednosť chválospevom a ľudovým piesňam k Božej Matke. Ale v modlitbe Zdravas‘, Mária, v teotokiách (po grécky theotokia) a v hymnoch svätého Efréma alebo svätého Gregora z Nareku je tradícia mariánskej modlitby podstatne tá istá.

2679 Mária je dokonalá „orantka“ (modliaca sa žena),(967) obraz Cirkvi. Keď sa k nej modlíme, spolu s ňou súhlasíme s plánom Otca, ktorý posiela svojho Syna, aby spasil všetkých ľudí. Ako milovaný učeník Ján berieme si k sebe Ježišovu matku, ktorá sa stala matkou všetkých žijúcich. Môžeme sa modliť s ňou a k nej. Modlitba Cirkvi je akoby podopieraná Máriinou modlitbou, s ktorou je spojená v nádeji. (972)

zobraziť celéZhrnutie

2680 Modlitba sa obracia predovšetkým na Otca; takisto sa zameriava na Ježiša Krista, najmä vzývaním jeho svätého mena: „Pane, Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou hriešnikom!“

2681 „Nik nemôže povedať ,Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1Kor 12,3). Cirkev nás povzbudzuje, aby sme vzývali Ducha Svätého ako vnútorného Učiteľa kresťanskej modlitby.

2682 Cirkev sa rada modlí v spoločenstve s Pannou Máriou, a to pre jej jedinečnú spoluprácu s pôsobením Ducha Svätého, aby spolu s ňou zvelebovala veľké veci, ktoré v nej urobil Boh, a aby jej zverovala prosby a chvály.

zobraziť celé3. článok VODCOVIA MODLITBY

zobraziť celé„OBLAK SVEDKOV“

2683 Svedkovia, ktorí nás predišli do Kráľovstva, najmä tí, ktorých Cirkev uznáva za „svätých“, majú účasť na živej tradícii modlitby príkladom svojho života, spismi, ktoré zanechali, a svojou terajšou modlitbou: Kontemplujú Boha, chvália ho(956) a neprestávajú sa starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Keďže vošli „do radosti“ svojho Pána, boli ustanovení „nad mnohým“. Ich orodovanie je ich najvyššou službou Božiemu plánu. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý svet.

2684 V spoločenstve svätých sa v priebehu dejín Cirkví utvorili rozličné spirituality (duchovnosti).(917) Osobná charizma niektorého svedka Božej lásky k ľuďom sa mohla preniesť na iných, ako „duch“ Eliáša na Elizea a na Jána Krstiteľa, aby niektorí učeníci mali účasť na tomto duchu. (919) Určitá spiritualita je aj na sútoku iných prúdov,(1202) liturgických a teologických, a svedčí o inkulturácii viery v istom ľudskom prostredí a v jeho dejinách. Kresťanské spirituality majú účasť na živej tradícii modlitby a sú nevyhnutnými vodcami pre veriacich. Vo svojej bohatej rozmanitosti sú odrazom čistého a jediného svetla Ducha Svätého.
„Duch je skutočne miestom svätých. Takisto aj svätý je osobitným miestom Ducha, a preto odovzdáva seba samého, aby prebýval s Bohom, a volá sa jeho chrámom.“

zobraziť celéSLUŽOBNÍCI MODLITBY

2685 Kresťanská rodina je prvým miestom výchovy(1657) k modlitbe. Založená na sviatosti manželstva je „domácou cirkvou“, kde sa Božie deti učia modliť sa „ako cirkev“ a zotrvávať v modlitbe. Najmä pre malé deti je každodenná rodinná modlitba prvým svedectvom živej pamäti Cirkvi, ktorú trpezlivo prebúdza Duch Svätý.

2686 Aj vysvätení služobníci sú zodpovední(1547) za formáciu svojich bratov a sestier v Kristovi k modlitbe. Ako služobníci Dobrého Pastiera sú vysvätení, aby privádzali Boží ľud k živým prameňom modlitby, ktorými sú: Božie slovo, liturgia, život podľa teologálnych (božských) čností a Božie „dnes“ v konkrétnych situáciách.

2687 Početní rehoľníci zasvätili celý svoj život(916) modlitbe. Už od čias pustovníctva na egyptskej púšti pustovníci, mnísi a mníšky venovali svoj čas chvále Boha a orodovaniu za jeho ľud. Bez modlitby sa zasvätený Život nemôže udržať ani šíriť; modlitba je jedným zo živých prameňov kontemplácie a duchovného života v Cirkvi.

2688 Katechéza detí, mládeže i dospelých je zameraná na to, aby sa o Božom slove rozjímalo v osobnej modlitbe, aby sa Božie slovo aktualizovalo v liturgickej modlitbe a zvnútorňovalo v každom čase, a tak prinášalo ovocie v novom živote.(1674) Katechéza je aj príležitosťou, pri ktorej možno rozoznávať a vychovávať ľudovú zbožnosť. Pre život modlitby je nevyhnutnou oporou naučiť sa naspamäť základné modlitby; je však dôležité viesť k tomu, aby sa prežíval ich zmysel.

2689 Modlitbové skupiny, ba aj „školy modlitby“ sú dnes jedným zo znamení a jednou z hybných síl obnovy modlitby v Cirkvi, ak sa napájajú z autentických prameňov kresťanskej modlitby. Starostlivosť o pestovanie spoločenstva je znakom pravej modlitby v Cirkvi.

2690 Duch Svätý dáva niektorým veriacim dar múdrosti, dar viery a dar rozoznávania duchov vzhľadom na to spoločné dobro, ktorým je modlitba (duchovné vedenie). Muži a ženy, ktorí sú obdarení týmito darmi, sú pravými služobníkmi živej tradície modlitby:
Preto duša, ktorá chce robiť pokrok v dokonalosti, má podľa rady svätého Jána z Kríža „pozorne zvažovať, do čích rúk sa zveruje, lebo aký je učiteľ, taký bude aj žiak, a aký je otec, taký bude aj syn“. A dodáva, že duchovný vodca „má byť nielen učený a rozvážny, ale aj skúsený… Ak nemá skúsenosť s tým, čo je čistý a opravdivý duch, nebude vedieť uviesť do neho dušu, keď jej ho Boh dá, ba ani ho nepochopí.“

zobraziť celéMIESTA VHODNÉ NA MODLITBU

2691 Kostol, Boží dom,(1181) je vlastným miestom liturgickej modlitby farského spoločenstva. Je aj privilegovaným miestom(2097) na adoráciu Ježiša Krista skutočne prítomného v Najsvätejšej sviatosti.(1379) Voľba vhodného miesta nie je bezvýznamná pre skutočnú modlitbu:
— pre osobnú modlitbu to môže byť „modlitbový kútik“ so Svätým písmom a náboženskými obrazmi, aby sme tam boli „v skrytosti“ pred naším Otcom. V kresťanskej rodine takýto druh malého oratória (modlitebne) podporuje spoločnú modlitbu;
— v krajoch, kde sú kláštory, je poslaním týchto komunít podporovať účasť veriacich na ich modlitbe liturgie hodín(1175) a umožňovať im samotu, ktorá je potrebná na intenzívnejšiu osobnú modlitbu;
— púte pripomínajú naše pozemské putovanie do neba.(1674) Tradične sú intenzívnymi chvíľami obnovy modlitby. Svätyne sú pre pútnikov, ktorí pre seba hľadajú živé pramene, mimoriadnymi miestami, aby tam prežívali „ako Cirkev“ formy kresťanskej modlitby.

zobraziť celéZhrnutie

2692 Putujúca Cirkev sa vo svojej modlitbe spája s modlitbou svätých a prosí ich o orodovanie.

2693 Rozličné kresťanské spirituality majú účasť na živej tradícii modlitby a sú vzácnymi vodcami duchovného života.

2694 Kresťanská rodina je prvým miestom výchovy k modlitbe.

2695 Vysvätení služobníci, Bohu zasvätený život, katechéza, modlitbové skupiny a „duchovné vedenie“ zaručujú v Cirkvi pomoc modlitbe.

2696 Najvhodnejšími miestami na modlitbu sú: osobné alebo rodinné „oratórium“, kláštory, pútnické svätyne a najmä kostol, ktorý je vlastným miestom na liturgickú modlitbu farského spoločenstva a privilegovaným miestom na eucharistickú adoráciu.